Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

सुनिष्ठुरैर्नृपशुभिर्भिल्लैश्च विविधैरपि । नद्यो वहंति नो तत्र दुष्टा लोकाश्च वासिनः । नार्होऽहं पर्वतश्रेष्ठ तत्र गंतुं कथंचन

suniṣṭhurairnṛpaśubhirbhillaiśca vividhairapi | nadyo vahaṃti no tatra duṣṭā lokāśca vāsinaḥ | nārho'haṃ parvataśreṣṭha tatra gaṃtuṃ kathaṃcana

«تلك الناحية مملوءة برجالٍ غلاظٍ قساة: ملوكٍ سَفَلةٍ وقبائلَ بهِلّا على أنواعٍ شتّى. هناك لا تجري الأنهار، وسكّانها أشرار. يا خيرَ الجبال، لستُ أهلًا للذهاب إلى هناك بأيّ وجه.»

सुनिष्ठुरैःvery cruel
सुनिष्ठुरैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + निष्ठुर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय समास (सु-निष्ठुर = अतिनिष्ठुर); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (नृपशुभिः/भिल्लैः)
नृपशुभिःwith the king's men/retainers
नृपशुभिः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootनृप + शुभ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (नृपस्य शुभाः/सेवकाः इति); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
भिल्लैःwith Bhillas (tribals)
भिल्लैः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootभिल्ल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
विविधैःvarious
विविधैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (भिल्लैः/नृपशुभिः)
अपिalso, even
अपि:
Samuccaya/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थक (also/even)
नद्यःrivers
नद्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
वहन्तिflow
वहन्ति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवह् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
दुष्टाःwicked
दुष्टाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (लोकाः)
लोकाःpeople
लोकाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
वासिनःinhabitants
वासिनः:
Karta (Apposition to लोकाः/कर्ता)
TypeNoun
Rootवासिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘निवासी’ अर्थे
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
अर्हःfit, able
अर्हः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘योग्यः’ अर्थे; अहम् इत्यस्य विशेषण
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पर्वतश्रेष्ठO best of mountains
पर्वतश्रेष्ठ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपर्वत + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (पर्वतानां श्रेष्ठः); पुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
गन्तुम्to go
गन्तुम्:
Kriya (Infinitival complement/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (Infinitive); अर्थ—गमनाय (to go)
कथंचनin any way
कथंचन:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथंचन (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/निषेध-प्राय (in any way/at all)

Nandivardhana (implied; the frightened one addressed as ‘parvataśreṣṭha’ is Arbuda)

Tirtha: Arbuda (anticipated sanctified mountain-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Arbuda (addressed as ‘pārvatashreṣṭha’, best of mountains) and Vasiṣṭha as the immediate interlocutor

Scene: Nandivardhana, distressed, describes harsh kings and Bhilla tribes, a land without flowing rivers, and morally ‘wicked’ residents; the mountain looms as a silent witness.

N
Nandivardhana
A
Arbuda
B
Bhilla

FAQs

Even when a place appears dangerous or spiritually ‘dry,’ Purāṇic narratives set the stage for its later sanctification through divine presence and dharma.

The passage is preparing the glorification of the Arbuda (Mount Abu) region within the Arbuda Khaṇḍa.

No explicit rite is prescribed here; it describes the perceived impurity and fear associated with the region.