Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 108

ब्रह्मादयश्चर्षिगणाश्च तदा परेशं विष्णुं पुराणपुरुषं प्रभविष्णुमीशम् । वैकुण्ठमाश्रितमधोक्षजमाधवं ते सर्वे सुरासुरगणाः शरणं प्रयाताः

brahmādayaścarṣigaṇāśca tadā pareśaṃ viṣṇuṃ purāṇapuruṣaṃ prabhaviṣṇumīśam | vaikuṇṭhamāśritamadhokṣajamādhavaṃ te sarve surāsuragaṇāḥ śaraṇaṃ prayātāḥ

حينئذٍ تقدّم براهما وجموعُ الرِّشي إلى الربّ الأعلى—ڤيشنو، الإنسان الأزلي، السيّد الذي منه تنبع القدرة—مادهافا، الأدهوكشجا المتعالي المقيم في فايكونثا. فمضت جموعُ الديڤات والأسورات جميعًا إليه تلتمس الملجأ.

ब्रह्म-आदयःBrahmā and others
ब्रह्म-आदयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; 'Brahmā and others'
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक)
ऋषि-गणाःgroups of sages
ऋषि-गणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक)
तदाthen
तदा:
Adhikarana (Temporal/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)
परेशम्the Supreme Lord
परेशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपरेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेष्य (विष्णुम्)
विष्णुम्Viṣṇu
विष्णुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
पुराण-पुरुषम्the primeval person
पुराण-पुरुषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक) + पुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारय — 'ancient (primeval) person'
प्रभ-विष्णुम्the powerful Viṣṇu
प्रभ-विष्णुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभ (प्रातिपदिक) + विष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारय — 'mighty Viṣṇu'
ईशम्the Lord
ईशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
वैकुण्ठम्Vaikuṇṭha
वैकुण्ठम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैकुण्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (आश्रितम्)
आश्रितम्residing in; having resorted to
आश्रितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआ + √श्रि (श्रि सेवायाम्/आश्रये) + क्त
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण (विष्णुम्) — 'resorted to/dwelling in'
अधोक्षजम्Adhokṣaja (Viṣṇu)
अधोक्षजम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअधोक्षज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विष्णोः नाम
माधवम्Mādhava (Viṣṇu)
माधवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमाधव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विष्णोः नाम
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम — 'they'
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण (ते)
सुर-असुर-गणाःgroups of gods and demons
सुर-असुर-गणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + असुर (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; द्वन्द्व-पूर्वपद (सुर+असुर) तत्पुरुषेण गण
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (Goal/Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; गत्यर्थक्रियायां कर्मवत्
प्रयाताःwent, resorted
प्रयाताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + √या (या गतौ) + क्त
Formक्त-प्रत्ययान्त (भूतकृदन्त) — पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; गत्यर्थे 'having gone' (finite sense)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Vaikuṇṭha (mythic) within Kedāra narrative

Type: kshetra

Listener: Purāṇa audience (not explicit)

Scene: A grand audience in Vaikuṇṭha: Viṣṇu enthroned with serene majesty, attendants nearby; Brahmā, Ṛṣis, devas and even asuras gathered in a unified gesture of surrender, hands folded, heads bowed.

B
Brahmā
Ṛṣis
V
Viṣṇu
P
Purāṇapuruṣa
A
Adhokṣaja
M
Mādhava
V
Vaikuṇṭha
D
Devas
A
Asuras

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) is supreme dharma—when existence is threatened, all beings turn to the transcendent Lord.

Vaikuṇṭha is praised as the Lord’s abode; the passage sits within Kedārakhaṇḍa’s broader sacred-travel theology.

No explicit ritual is given; the core act is devotion expressed as surrender and refuge.