Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 20

धूर्जटिः परिपृछ्येति हृष्टं वैकुंठनायकम् । ब्रह्माणं चापि पप्रच्छ ब्राह्मं तेजः समेधते

dhūrjaṭiḥ paripṛchyeti hṛṣṭaṃ vaikuṃṭhanāyakam | brahmāṇaṃ cāpi papraccha brāhmaṃ tejaḥ samedhate

وهكذا سألَ دُهورْجَطي (شِيفا) سيّدَ فايكونثا المسرور، ثم سألَ براهما أيضًا؛ فازدادَ نورُ براهما الإلهيُّ تألّقًا.

धूर्जटिःDhūrjaṭi (Śiva)
धूर्जटिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधूर्जटि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
परिपृच्छ्यhaving inquired
परिपृच्छ्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootपरि + प्रच्छ् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive); उपसर्गः—परि; अर्थः—'having asked'
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/वाक्यसमाप्ति-निपात (thus)
हृष्टम्pleased
हृष्टम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वैकुण्ठनायकम्the lord of Vaikuṇṭha (Viṣṇu)
वैकुण्ठनायकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैकुण्ठ + नायक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—वैकुण्ठस्य नायकः (षष्ठी-तत्पुरुष)
ब्रह्माणम्Brahmā
ब्रह्माणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also/even)
पप्रच्छhe asked
पप्रच्छ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रच्छ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ब्राह्मम्brahmic/divine
ब्राह्मम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootब्राह्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (तेजः-विशेषण)
तेजःsplendor/energy
तेजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
समेधतेincreases/prospers
समेधते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + इध् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; अर्थः—वर्धते (increases)

Narrator (Skanda to Agastya, Kāśīkhaṇḍa context)

Tirtha: Kāśī (contextual)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis (frame; not explicit in verse)

Scene: Śiva (Dhūrjaṭi) turns from Viṣṇu (Vaikuṇṭhanāyaka) to Brahmā (Vidhi) in a luminous hall; as questions are asked, Brahmā’s aura brightens visibly.

D
Dhūrjaṭi (Śiva)
V
Vaikuṇṭhanāyaka (Viṣṇu)
B
Brahmā

FAQs

Sacred dialogue among divine powers signifies coordinated preservation of dharma; honoring Brahmā elevates spiritual radiance.

The larger discourse belongs to Kāśī’s sacred narration, though this verse focuses on the divine council rather than a named site.

None; it is a narrative link describing inquiries to Viṣṇu and Brahmā.