Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 44

सर्वकामफलप्राप्तिस्तदैव स्याद्ध्रुवं नृणाम् । यदैव सर्वदः सर्वः काश्यां विश्वेश्वरः श्रितः

sarvakāmaphalaprāptistadaiva syāddhruvaṃ nṛṇām | yadaiva sarvadaḥ sarvaḥ kāśyāṃ viśveśvaraḥ śritaḥ

عندئذٍ، حقًّا في تلك اللحظة بعينها، ينال الناس ثمرات كلّ الرغبات، حين يلجأون إلى فيشفِشْفَرا في كاشي، واهبِ الكلّ، وهو الكلّ في الكلّ.

सर्वकामफलप्राप्तिःattainment of all desired fruits
सर्वकामफलप्राप्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व-काम-फल-प्राप्ति (प्रातिपदिक; सर्व + काम + फल + प्राप्ति)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वकामफलस्य प्राप्तिः)
तदाthen
तदा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
एवindeed/only
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय (emphatic particle)
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ध्रुवम्certainly
ध्रुवम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् (adverbial accusative)
नृणाम्of men/people
नृणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
यदाwhen
यदा:
Sambandha (Clause linker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-सम्बन्धबोधक (relative temporal adverb: 'when')
एवindeed
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय
सर्वदःgiver of all (boons)
सर्वदः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्वद (प्रातिपदिक; सर्व + द)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (सर्वः/विश्वेश्वरः); समासः उपपद-तत्पुरुषः (सर्वं ददाति इति)
सर्वःthe all (Lord) / the one who is all
सर्वः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
काश्याम्in Kāśī
काश्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
विश्वेश्वरःViśveśvara (Lord of the universe)
विश्वेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्व-ईश्वर (प्रातिपदिक; विश्व + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (विश्वस्य ईश्वरः)
श्रितःhas taken abode / is resorted (dwells)
श्रितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रि (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्तः भूतकृत् (past passive participle, क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अर्थः—आश्रितः/निविष्टः (having resorted/dwelling)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa narrative convention)

Tirtha: Viśveśvara in Kāśī

Type: kshetra

Scene: Inside the sanctum’s aura: the Viśveśvara liṅga radiates; devotees offer bilva and water; from the liṅga emanate four streams symbolizing fulfillment of all aims; the city’s spiritual ‘axis mundi’ is felt.

K
Kāśī
V
Viśveśvara

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) in Viśveśvara in Kāśī is presented as a sure source of both worldly fruits and ultimate welfare.

Kāśī (Vārāṇasī), specifically the presence of Viśveśvara.

Taking refuge (śaraṇāgati) in Viśveśvara—implying devotion, worship, and darśana in Kāśī.