Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 77

वाराणसी परिसरे तनुमिष्टदात्रीं धर्मार्थकामनिलयामहहाविसृज्य । इष्टं पदं किमपि हृष्टतरोभिलष्य लाभोस्तुमूलमपि नो यदवाप शून्यम्

vārāṇasī parisare tanumiṣṭadātrīṃ dharmārthakāmanilayāmahahāvisṛjya | iṣṭaṃ padaṃ kimapi hṛṣṭatarobhilaṣya lābhostumūlamapi no yadavāpa śūnyam

آهٍ! من طرح الجسد في حمى فاراناسي، واهبةَ المرغوبات، ومأوى الدَّرما والأرثا والكاما، يشتاق فرِحًا إلى مقامٍ أسمى محبوب؛ فليكن الظفر، إذ هنا حتى أصلُه ليس خاليًا، بل يُنال يقينًا.

vārāṇasīin Vārāṇasī
vārāṇasī:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootvārāṇasī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (contextual; with parisare), एकवचन (अर्थतः: वाराणस्याम्)
parisarein the vicinity
parisare:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootparisara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
tanumbody
tanum:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottanū (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
iṣṭa-dātrīmgranting desired (boons)
iṣṭa-dātrīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootiṣṭa (प्रातिपदिक) + dātṛ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (इष्टं ददाति इति); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (tanum इत्यस्य विशेषणम्)
dharma-artha-kāma-nilayāmabode of dharma, artha, and kāma
dharma-artha-kāma-nilayām:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootdharma (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक) + kāma (प्रातिपदिक) + nilaya (प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्वपूर्वक तत्पुरुषभाव (धर्मार्थकामानां निलयः); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (tanum इत्यस्य विशेषणम्)
ahahaalas!/ah!
ahaha:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootahaha (अव्यय)
Formअव्यय (विस्मय/शोकादि-उद्गार interjection)
visṛjyahaving abandoned
visṛjya:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootsṛj (धातु) उपसर्ग-वि + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund)
iṣṭamdesired
iṣṭam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootiṣṭa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (padam इत्यस्य विशेषणम्)
padamstate/abode
padam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpada (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
kimwhat?/some
kim:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रश्नार्थक (interrogative particle)
apisome
api:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय (अपि = even/also; here with kimapi = some)
hṛṣṭataraḥmore delighted
hṛṣṭataraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Roothṛṣṭa (प्रातिपदिक) + tara (तर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तरप्-प्रत्यय (comparative)
abhilaṣyahaving desired
abhilaṣya:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootlaṣ (धातु) उपसर्ग-अभि + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund)
lābhaḥgain
lābhaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootlābha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tubut
tu:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (विरोध/contrast)
mūlamroot/basis
mūlam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmūla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (lābhaḥ इत्यस्य विशेषणार्थे/उपमानार्थे)
apieven
api:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय (अपि = even)
nanot
na:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
yatwhich/that
yat:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक
avāpaobtained
avāpa:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootāp (धातु) उपसर्ग-अव + लिट्
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
śūnyamemptiness/nothing
śūnyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootśūnya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (अवाप इत्यस्य कर्म)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda speaking to Agastya)

Tirtha: Vārāṇasī (Kāśī)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A devotee, having renounced the body in Kāśī, is shown moving beyond symbols of dharma (scripture), artha (coins), and kāma (garlands) toward a radiant, serene ‘iṣṭa pada’; the city’s ghāṭas glow behind as assurance of attainment.

V
Vārāṇasī
D
dharma
A
artha
K
kāma

FAQs

Kāśī is celebrated as a sure ground of attainment—supporting worldly puruṣārthas and pointing beyond them to a cherished highest state.

Vārāṇasī (Kāśī), especially its parisara (sacred precincts) as a giver of desired fruits and higher realization.

None explicitly; the verse centers on the consequence of relinquishing the body in Vārāṇasī and the certainty of attainment.