Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 17

स्कंद उवाच । ओंनमो गंगादेव्यै । ओंकाररूपिण्यजराऽतुलाऽनमताऽमृतस्रवा । अत्युदाराऽभयाऽशोकाऽलकनंदाऽमृताऽमला

skaṃda uvāca | oṃnamo gaṃgādevyai | oṃkārarūpiṇyajarā'tulā'namatā'mṛtasravā | atyudārā'bhayā'śokā'lakanaṃdā'mṛtā'malā

قال سكَندا: سلامٌ وتحيةٌ للإلهة غَنْغا. هي التي صورتُها عينُ «أوم»؛ التي لا تشيخ ولا نظير لها؛ سيلُ الأمْرِتَا لمن ينحني بخشوع. الكريمةُ جدًّا، واهبةُ الأمان وزوالِ الحزن—ألاكانندا، الخالدةُ الطاهرةُ التي لا دنسَ فيها.

स्कन्दःSkanda
स्कन्दः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्कन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
Om
:
Sambodhana/Invocation (आह्वान)
TypeIndeclinable
Rootॐ (प्रणव/अव्यय)
Formप्रणव-स्वर (sacred syllable), अव्यय
नमःsalutation
नमः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formनिपात/अव्यय; नमः + चतुर्थी (to) प्रयोग
गङ्गादेव्यैto Goddess Ganga
गङ्गादेव्यै:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक) + देवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (4th/Dative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (गङ्गायाः देवी)
ॐकाररूपिणीhaving the form of Omkara
ॐकाररूपिणी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootॐकार (प्रातिपदिक) + रूपिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (ॐकारस्य रूपिणी)
अजराageless
अजरा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअजरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अतुलाincomparable
अतुला:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअतुला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अनमताunbowed/unyielding
अनमता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनमता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; न-उपसर्गयुक्त (not bowed/unyielding)
अमृतस्रवाnectar-flowing
अमृतस्रवा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक) + स्रवा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अमृतं स्रवति इति)
अत्युदाराexceedingly generous
अत्युदारा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + उदारा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (अति उदारा)
अभयाfearless; giver of fearlessness
अभया:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अशोकाsorrowless; removing sorrow
अशोका:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशोका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अलकनन्दाAlakananda (Ganga)
अलकनन्दा:
Visheshya (Qualified noun/विशेष्य)
TypeNoun
Rootअलकनन्दा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमृताimmortal; nectar-like
अमृता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमलाspotless; pure
अमला:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Skanda

Tirtha: Gaṅgā (Kāśī-sannidhāna)

Type: ghat

Scene: Skanda as narrator offers a luminous hymn to Gaṅgā; the river appears as a radiant goddess arising from Oṁ, flowing past Kāśī’s ghāṭas with a nectar-like shimmer, granting fearlessness and removing sorrow.

S
Skanda
G
Gaṅgā
O
Oṁkāra
A
Alakanandā

FAQs

Reverent surrender to Gaṅgā is portrayed as a direct encounter with purity and nectar-like grace—fear and sorrow are dispelled through devotion.

Gaṅgā in the Kāśī (Vārāṇasī) sacred landscape—praised as the purifying, nectar-flowing divine river central to Kāśī-māhātmya.

No explicit rite is commanded here; the verse emphasizes namaskāra (bowing/salutation) to Gaṅgā as a devotional act.