Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 43

शरीर हीना इव जीवसंघा द्विजा यथा चाध्ययनेन हीनाः । निरुद्यमाः सत्त्वगुणा यथा वै यथोद्यमा भाग्यविवर्जिताश्च

śarīra hīnā iva jīvasaṃghā dvijā yathā cādhyayanena hīnāḥ | nirudyamāḥ sattvaguṇā yathā vai yathodyamā bhāgyavivarjitāśca

صاروا كجماعةٍ من الأحياء بلا أجساد؛ وكالثنائيّي الولادة (dvija) المحرومين من الدرس المقدّس؛ وكصفات السَّتْفَا (sattva) بلا هِمّة؛ وكمن يجتهدون لكنهم محرومون من الحظّ.

śarīraof a body / by body
śarīra:
Karana (Cause/Instrumental of deprivation)
TypeNoun
Rootśarīra (शरीर प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण) एकवचन (हीनाः इत्यस्य हेतु/वियोग-निर्देशः)
hīnāḥdevoid
hīnāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothīna (हीन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (जीवसंघाः विशेषण)
ivalike
iva:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय
jīva-saṃghāḥgroups of living beings
jīva-saṃghāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootjīva (जीव) + saṃgha (संघ)
Formतत्पुरुष-समास (जीवानां संघाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
dvijāḥtwice-born (Brahmins)
dvijāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootdvija (द्विज प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
yathāas
yathā:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय (as/just as)
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
adhyayanenaby study (Vedic learning)
adhyayanena:
Karana (Cause/Instrumental of deprivation)
TypeNoun
Rootadhyayana (अध्ययन प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
hīnāḥdevoid
hīnāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roothīna (हीन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (द्विजाः विशेषण)
nirudyamāḥwithout effort
nirudyamāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnir + udyama (उद्यम प्रातिपदिक)
Formनिर्-उपसर्गयुक्त विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सत्त्वगुणाः विशेषण)
sattva-guṇāḥqualities of sattva
sattva-guṇāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootsattva (सत्त्व) + guṇa (गुण)
Formतत्पुरुष-समास (सत्त्वस्य गुणाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
yathāas
yathā:
Sambandha (Comparison/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय
vaiindeed
vai:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
yathā-udyamāḥas (those) with effort
yathā-udyamāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeAdjective
Rootyathā (यथा) + udyama (उद्यम)
Formअव्ययीभाव-समास (यथोद्यमा = यथा उद्यमाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
bhāgya-vivarjitāḥdeprived of fortune
bhāgya-vivarjitāḥ:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeAdjective
Rootbhāgya (भाग्य) + vivarjita (विवर्जित)
Formतत्पुरुष-समास (भाग्येन विवर्जिताः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa discourse, typically Skanda → Agastya)

Tirtha: Avimukta-Kāśī

Type: kshetra

Scene: A contemplative tableau of allegories: bodiless beings fading like mist; a dvija with unopened Veda manuscript; a luminous sattva figure seated yet inert; a striving traveler walking against wind while fortune (Lakṣmī-like aura) turns away—mirroring the daityas’ helplessness.

D
Daityas (implied)
D
Dvija (class reference)

FAQs

Without right guidance and dharmic grounding, effort and qualities become ineffective—study (adhyayana) and purposeful action must unite.

No specific tīrtha is mentioned; it is a moral-psychological description within Kāśīkhaṇḍa.

No direct ritual is prescribed; adhyayana (sacred study/recitation) is upheld as a dharmic necessity by implication.