Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 49

त्वं विश्वसाक्षी जगतोऽस्यकर्त्ता विरूढधामा हृदि सन्निविष्टः । अतो विचिन्वंति विधौ विपश्चितो योगैरनेकैः कृतचित्तरोधैः

tvaṃ viśvasākṣī jagato'syakarttā virūḍhadhāmā hṛdi sanniviṣṭaḥ | ato vicinvaṃti vidhau vipaścito yogairanekaiḥ kṛtacittarodhaiḥ

أنتَ شاهدُ الكونِ وصانعُ هذا العالم؛ بهاؤُكَ ثابتٌ راسخٌ، ساكنٌ في القلب. لذلك يطلبُكَ الحكماءُ بطرائقَ منضبطة، وبوجوهٍ شتّى من اليوغا، بعد كبحِ الذهن.

त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, उत्तमपुरुषार्थे; प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
विश्वसाक्षीwitness of the universe
विश्वसाक्षी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + साक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative: 'of the world' + 'witness')
जगतःof the world
जगतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
कर्त्ताcreator/doer
कर्त्ता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकृ (धातु) → कर्तृ (कृदन्त-प्रातिपदिक, agent noun)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृ-शब्द (agent)
विरूढधामाof expanded splendour
विरूढधामा:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविरूढ (कृदन्त-प्रातिपदिक; √रुह्) + धामन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (विशेषण-विशेष्यभाव: 'grown/expanded' + 'splendour/abode')
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
सन्निविष्टःseated/entered
सन्निविष्टः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + नि + √विश् (धातु) → सन्निविष्ट (कृदन्त; भूतकर्मणि/भूतकालिक)
Formभूतकृदन्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Logical connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक-निपात (therefore/for this reason)
विचिन्वन्तिthey investigate/seek
विचिन्वन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + √चि (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद; प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन (Plural)
विधौin the method/ordinance (i.e., in prescribed discipline)
विधौ:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विपश्चितःthe wise
विपश्चितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविपश्चित् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
योगैःby yogic disciplines
योगैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन
अनेकैःmany
अनेकैः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (योगैः इति)
कृतचित्तरोधैःwith minds restrained
कृतचित्तरोधैः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (कृदन्त; √कृ) + चित्त (प्रातिपदिक) + रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (कृतः चित्तरोधः येषां/with mind-restraint made)

Rājā (the King)

Scene: A yogin seated in padmāsana, eyes half-closed, with a subtle luminous Mahādeva-form enthroned within the heart-lotus; cosmos reflected as a witness-light behind.

Ś
Śiva (addressed)
Y
Yoga (as discipline)

FAQs

The Lord is both cosmic witness and inner indweller; realization requires disciplined yoga and restraint of mind.

No tīrtha is specified; the verse stresses inner pilgrimage—seeking Śiva in the heart.

A yogic prescription is implied: citta-rodha (mind-restraint) through multiple yogic disciplines.