युधिष्ठिरकृष्णसंवादः — Yudhiṣṭhira’s Appeal and Kṛṣṇa’s Assurance
Droṇa-parva, Adhyāya 59
(न तस्करा वा व्याधिर्वा विविधोपद्रवा: क्वचित् । अनावृष्टिभयं चात्र दुर्भिक्षो व्याधय: क्वचित् ।। सर्व प्रसन्नमेवासीदत्यन्तसुखसंयुतम् । एवं लोको<5भवत् सर्वो रामे राज्यं प्रशासति ।।) श्रीरामके राज्यमें कहीं भी चोर, नाना प्रकारके रोग और भाँति-भाँतिके उपद्रव नहीं थे। दुर्भिक्ष, व्याधि और अनावृष्टिका भय भी कहीं नहीं था। सारा जगत् अत्यन्त सुखसे सम्पन्न और प्रसन्न ही दिखायी देता था। इस प्रकार श्रीरामके राज्य करते समय सब लोग बहुत सुखी थे। श्यामो युवा लोहिताक्षो मत्तमातड़विक्रम:,सर्वभूतमन:कान्तो रामो राज्यमकारयत् । भगवान् श्रीरामकी श्यामसुन्दर छवि, तरुण अवस्था और कुछ-कुछ अरुणाई लिये बड़ी-बड़ी आँखें थीं। उनकी चाल मतवाले हाथी-जैसी थी, भुजाएँ सुन्दर और घुटनोंतक लंबी थीं। कंधे सिंहके समान थे। उनमें महान् बल था। उनकी कान्ति समस्त प्राणियोंके मनको मोह लेनेवाली थी। उन्होंने ग्यारह हजार वर्षोतक राज्य किया था
na taskarā vā vyādhir vā vividhopadravāḥ kvacit | anāvṛṣṭibhayaṃ cātra durbhikṣo vyādhayaḥ kvacit || sarvaṃ prasannam evāsīd atyantasukhasaṃyutam | evaṃ loko 'bhavat sarvo rāme rājyaṃ praśāsati || śyāmo yuvā lohitākṣo mattamātaṅgavikramaḥ | sarvabhūtamanaḥkānto rāmo rājyam akārayat ||
قال نارادا: في عهد راما لم يكن في مكانٍ من البلاد لصوصٌ، ولا أمراضٌ، ولا اضطراباتٌ على اختلافها. ولم يكن ثَمَّ خوفٌ من القحط، ولا مجاعة، ولا تفشٍّ للأوبئة. كان كلُّ شيءٍ يبدو ساكنًا مطمئنًّا، وكان الناس جميعًا موفورين بأعلى السعادة. وهكذا، ما دام راما يحكم المملكة، عاش العالم كلّه في رخاء. كان داكنَ اللون، فتِيًّا، بعينين تميلان إلى حمرةٍ خفيفة، يمشي مشيةً مهيبة كمشية الفيل السكران، ويأسر قلوبَ جميع الكائنات—وبهذا النحو أدار راما شؤون المملكة.
नारद उवाच
The verse presents the ethical ideal of rājadharma: when a righteous ruler governs in accordance with dharma, society becomes secure and harmonious—crime diminishes, public health and welfare flourish, and people live with contentment and trust.
Nārada describes the exemplary condition of the world under Rāma’s rule—absence of theft, disease, drought, and famine—then adds a brief portrait of Rāma’s youthful, majestic presence, emphasizing his capacity to sustain such an orderly and happy realm.