द्रोणपर्व — अध्याय १६२: प्रातःसंध्यायां युद्धप्रवृत्तिः तथा रजोमेघे संमूढता
दृष्टवा द्रौणेमहत् कर्म वासवस्येव संयुगे । भरतमश्रेष्ठ! युद्धस्थलमें इन्द्रके समान अश्वत्थामाके उस महान् कर्मको देखकर पाण्डव- सेना व्यथित हो उठी
sañjaya uvāca | dṛṣṭvā drauṇe mahat karma vāsavasyeva saṃyuge | bharatamāṃśreṣṭha yuddhasthale indrasamānam aśvatthāmānaṃ taṃ mahākarmāṇaṃ dṛṣṭvā pāṇḍavasenā vyathitābhavat |
قال سانجايا: يا خيرَ آلِ بهاراتا! لما رأت جموعُ الباندافا ذلك الفعلَ الجليل الذي أتى به أشفَتّاما ابنُ درونا—كفاسافا (إندرا) في غمار القتال—اضطربت واهتزّت.
संजय उवाच