
Narakayātanā-svarūpa-varṇanam
Ethical-Discourse (Karmic Retribution and Post-mortem Geographies)
在伐罗诃与大地女神(Pṛthivī)的教诲框架中,本章以伦理警策的方式描绘那落迦(naraka)的“体验地理”,说明有害行为所招致的果报。经文列举八大地狱:Tapta、Mahātapta、Raurava、Mahāraurava、Saptatāla、Kālasūtra、Andhakāra、Andhakāravara,并指出苦报层层加剧。随后详述身心感官的折磨:极热与极寒、饥渴、割裂、焚烧、穿刺,以及遭兽类与罗刹(rākṣasa)吞噬追逼,并须渡过可怖的河流与险境,如维多罗尼河(Vaitaraṇī)。本章又将久居地狱与轮回相系,堕入低劣生类,终至再入人间阶序;并提及某些重罪会在现世身相上显现标记,以此强化社会伦理的自制与对大地秩序的守护,彰显业力问责。
Verse 1
पुनर्नरकयातनास्वरूपवर्णनम् ॥ ऋषिपुत्र उवाच ॥ तप्तं चैव महातप्तं महारौरवरौरवौ ॥ सप्ततालश्च नरको नरकः कालसूत्रकः ॥
一位圣仙(ṛṣi)之子说道:“有 Tapta 与 Mahātapta,又有 Raurava 与 Mahāraurava;并有 Saptatāla、Naraka 与 Kālasūtraka——这些便是诸地狱界,再次依其受刑之相而加以说明。”
Verse 2
अन्धकारश्च नरकोऽन्धकारवरस्तथा ॥ अष्टावेतॆ तु नरकाः पच्यन्ते यत्र पापिनः ॥
“又有 Andhakāra(黑暗地狱),亦有 Andhakāravara(更深之暗)。此八者确为八大地狱,罪人于其中被‘烹煮’,即受惩罚之苦。”
Verse 3
प्रथमे प्रथमं विद्याद्द्वितीये द्विगुणं तथा ॥ तृतीये त्रिगुणं विद्याच्चतुर्थे तु चतुर्गुणम् ॥
“在第一狱中,应知(苦报)为基本之量;在第二狱中为其二倍;在第三狱中为其三倍;而在第四狱中为其四倍。”
Verse 4
पञ्चमे तु गुणाः पञ्च षष्ठे षड्गुणमुच्यते ॥ सप्तमे तु गुणाः सप्त अष्टमेऽष्टविधा गुणाः ॥
“在第五狱中,倍数为五;在第六狱中,据说为六倍;在第七狱中为七倍;而在第八狱中,倍数具八种方式,即为八倍。”
Verse 5
अहोरात्रेण चाध्वानं प्रेता गच्छन्ति तत्पुरम् ॥ दुःखितानां ततो दुःखं दुःखाद्दुःखतरं ततः ॥
“在一昼一夜之间,他们走完路程;亡灵(preta)前往那座城(彼界之城)。对已受苦者,随后仍有苦;由苦而生更甚之苦。”
Verse 6
दुःखमेवात्र न सुखं दुःखैर्दुःखं विवर्ध्यते ॥ उपायस्तत्र नैवास्ति येन स्वल्पं सुखं भवेत् ॥
此处唯有苦而无乐;由诸苦而苦更增长。于彼并无方便,令哪怕些微之乐得以生起。
Verse 7
मुच्यते च मृतस्तत्र मारकास्तत्र दुर्लभाः ॥ शब्दे स्पर्शे तथा रूपे रसे गन्धे तु पञ्चमे ॥
即便于彼“死去”,亦不随之得解脱;彼处致死之使者难得一见。(苦受)由声、触、色,及味,并第五之香而起。
Verse 8
न सुखं तत्र तस्यास्ति किञ्चिदेवात्र विद्यते ॥ शारीरैर्मानसैश्चैव दुःखैर्दुःखान्तगामिभिः ॥
于彼对他而言,毫无乐可得;此处唯见此事:身苦与心苦,皆导向苦之终极(归结)。
Verse 9
आयसैः कण्टकैस्तीक्ष्णैस्तप्तैस्तप्तावृता मही ॥ अन्तरिक्षं खगानीकैर्अग्निजिह्वैः समावृतम् ॥
大地被炽热锋利的铁刺所覆;虚空遍满群鸟,其舌如火焰,四方环绕。
Verse 10
पातुकामश्च पानीयं राक्षसैर्नीयते सरः ॥ हंससारससंकिर्णं पद्मोत्पलविभूषितम् ॥
欲饮水者,被罗刹引至一湖:其中群集天鹅与鹤,点缀莲华与睡莲。
Verse 11
पातुकामश्च पानीयं सहसा तत्र धावति ॥ सलिलं प्रेक्षते चैव तत्र तप्ततरं तथा
他渴欲饮水,便忽然奔向那里求水;然而当他凝视那水时,却发现那水在彼处更加炽热灼烫。
Verse 12
ततः पक्वानि मांसानि राक्षसैः परिणीयते ॥ क्षारोदकेऽपि च तथा क्षिप्यतेऽत्र महाह्रदे
随后,诸罗刹搬运着煮熟的肉块四处行走;同样地,他也被抛入此处一座盛满咸涩碱水的大湖之中。
Verse 13
तत्र चैव ह्रदे नैका मत्स्याः खादन्ति सर्वशः ॥ ततः कालावसाने तु कथञ्चित्प्रपलायिनः
而在那湖中,众多鱼类从四面八方吞噬他。随后,待一段时日终了,他竟不知如何地成了得以逃脱之人。
Verse 14
किञ्चिदन्तरमागम्य वेदनार्थाः पतन्ति हि ॥ यातनार्थं पुनस्तत्र मांसं चैवोपजायते
稍隔片刻,他们又为受苦而再度坠落;并且在那里,肉身再次在他们身上生起,只为使刑罚重新延续。
Verse 15
शिरस्येवोपविष्टस्य प्रस्थितस्य प्रधावतः ॥ तस्यार्त्तायामवस्थायां दुःखं भवति दारुणम्
仿佛有人坐在他的头顶上一般,他起身奔走;在那受苦的境况中,他的痛楚变得极其惨烈。
Verse 16
करीषगर्त्तस्तत्रैव कुम्भीपाकः सुदारुणः ॥ पद्मपत्राकृतिस्तस्य पेशी तत्र शरीरजः
就在那处,有污秽之坑,以及极其可怖的“俱毗波迦”(Kumbhīpāka)。在那里,他身上的肉竟呈现如莲叶般的形状。
Verse 17
पाटयन्ति सुमार्गेण राक्षसाः करपत्रिकाः ॥ निपीड्य दशनै रोषं भीमनादाः सुरोषिताः
持着手中利刃的罗刹(Rākṣasa)按部就班地将他们割裂;又在狂怒中以牙齿紧咬,那些发出骇人吼声的众生怒火炽盛。
Verse 18
असिपत्रवनं चात्र शृङ्गाटकवनं तथा ॥ तत्र शृङ्गाटकाश्चैव तप्तवालुकमिश्रिताः
此处亦有“剑叶之林”,又有“室利伽塔迦之林”(śṛṅgāṭaka);在那里,室利伽塔迦确实与灼热的沙砾混杂在一起。
Verse 19
श्यामाश्च शबलाश्चैव श्वानस्तेऽत्र दुरासदाः ॥ खादन्ति च सुसंरब्धाः सर्पवृश्चिकसन्निभैः
在此,那些狗——黑色与斑驳相间——难以驱退;它们盛怒之下吞噬啃食,形貌与凶性宛如蛇与蝎。
Verse 20
कण्टकैः प्रतिकूलैश्च तत्रान्या कूटशाल्मली ॥ कर्षन्ति तत्र चैवैनं यावदस्थ्यवशेषितः
又有另一处名为“库塔沙尔玛梨”(Kūṭaśālmalī)者,荆棘皆与他相逆相刺;在那里,他们确实拖拽他,直至只余白骨。
Verse 21
यद्दुःखं तस्य दुर्बुद्धेः प्रतिकूलं च तस्य यत् ॥ तत्तदोत्पद्यते शीघ्रं यातनार्थाय यत्नतः ॥
Whatever suffering belongs to that ill-intentioned person, and whatever is adverse to him—those very torments arise swiftly, with deliberate force, for the purpose of punishment.
Verse 22
शीतकामस्य वै चोष्णमुष्णकामस्य शीतलम् ॥ सुखकामस्य वै दुःखं सुखं नैवात्र विद्यते ॥
For one who longs for cold, there is heat; for one who longs for heat, there is cold. For one who longs for comfort, there is suffering—here, comfort is not found at all.
Verse 23
छिन्नाश्च शतधाप्येवं ह्यनिशं तैः सहस्रशः ॥ छिन्नाङ्गाः सर्वगात्रेषु सर्वमेव स विन्दति ॥
Thus, cut into a hundred parts—unceasingly, and by them in thousands—his limbs are severed across all his body; he experiences it all in full.
Verse 24
सलिलं च नदीं घोरां व्यालाकीर्णां भयानकाम् ॥ उत्तार्यन्ते च तां प्रेतां यां दृष्ट्वैव भयं भवेत् ॥
There is a dreadful river of waters, filled with serpentine creatures and terrifying; and the departed are made to cross that river—one which, merely upon seeing, fear would arise.
Verse 25
करम्भवालुका नाम शतयोजनमायता ॥ अग्निज्वालासमा घोरा यथा येन स गच्छति ॥
There is [a region] called Karambhavālukā, extending a hundred yojanas; dreadful, comparable to flames of fire—through which, and in what manner, he proceeds.
Verse 26
ततो वैतरणी नाम क्षारोदा तु महानदी ॥ योजनानि तु पञ्चाशदधस्तात्पञ्चयोजनम् ॥
随后出现名为“筏多罗尼”(Vaitaraṇī)的大河,其水咸涩而具腐蚀性。河长五十由旬,其下深五由旬。
Verse 27
अगाधपङ्का वै तत्र चर्ममांसास्थिभेदनाः ॥ तत्र कर्कटका घोरा वज्रदंष्ट्रा विशन्ति ताम् ॥
其处泥沼深不可测,能撕裂皮肤、血肉与骨骼。其处又有可怖之蟹,獠牙如金刚雷霆,潜入泥中而噬啮其中。
Verse 28
समुत्तीऱ्य तु कृच्छ्रेण तस्माद्योजनकर्दमात् ॥ वसन्त्यत्र धरे केचिच्छून्यागारे निराश्रये ॥
艰难渡过那延绵一由旬的泥沼之后,有些人便住在那地上——居于空屋之中,无所依怙。
Verse 29
यत्र वै मूषिकगणा भक्षयन्ति ह्यनेकशः ॥ मूषकैर्जग्ध गात्रस्तु ह्यस्थिमात्रावशेषितः ॥
其处群鼠反复以种种方式啃噬;其身被鼠啮尽,只余白骨而已。
Verse 30
प्रभाते वायुना स्पृष्टः पुनर्मांसं स विन्दति ॥ शून्यागारप्रवेशात्तु गव्यूतेर्नातिदूरतः ॥
至拂晓时分,微风触及,他又重新生出血肉;而自那空屋入口起,距离不远——约一伽毗优提(gavyūti)。
Verse 31
सहकारवनं नाम रौद्रा यत्र च पक्षिणः ॥ निस्त्वगस्थिस्तैः क्रियते निर्मांसश्चैव मानवः
There is a forest called Sahakāravana, terrifying, where birds (of punishment) are found; by them a human is made skinless and boneless, and indeed rendered without flesh.
Verse 32
संध्याभ्र इव चाभाति प्रदीप्तो नित्यमेव तु ॥ दशयोजनविस्तार्णा अधः शतसमायता
It shines like a twilight cloud, ever aflame; it extends ten yojanas in breadth, and downward it stretches for a hundred (yojanas).
Verse 33
यमचुल्लीति विख्याता गम्भीरा सा त्रियोजनम् ॥ नित्यं प्रज्वलिता सा तु नित्यं धूमान्धकारिता
Known as ‘Yama’s Furnace,’ it is deep to the measure of three yojanas; it is perpetually blazing, and perpetually made dark by smoke.
Verse 34
तत्र प्रेतसहस्राणि प्रयुतान्यर्बुदानि च ॥ प्रक्षिप्यन्ते त्वहोरात्रं राक्षसैर्यमकिङ्करैः
There, thousands of departed spirits—tens of thousands and even vast multitudes—are cast in day and night by rākṣasas, the attendants of Yama.
Verse 35
निःशिराजालकश्चैव निरक्षिश्रवणस्तथा ॥ वटवृक्षो नातिदूरे दक्षिणे तु त्रियोजनम्
And (there are beings) such as the ‘Headless-Jālaka’ and likewise the ‘Earless-and-Eyeless’; not far away, to the south by three yojanas, there is a banyan tree.
Verse 36
मासमेकं वसत्यन्यो तस्यां चुल्ल्यां परिभ्रमन् ॥ ततः शकुनिका नाम वसामेदोवहा नदी
另有一者在那炉狱中住满一月,徘徊其间;其后有一条名为“舍拘尼迦”(Śakunikā)的河,挟带脂肪与骨髓而流。
Verse 37
एकैकं दुस्तरं घोरं यथापूर्वं यथाक्रमात् ॥ अनुभुङ्क्ते स कृच्छ्रेण दुष्कृती तीव्रवेदनाः
每一种刑苦皆难以度越、极其可怖;依先后次第而来,他艰难地一一受报;作恶之人承受剧烈痛楚。
Verse 38
दश तत्र लताः शूलाः कुम्भीपाकास्त्रयोदश ॥ याति पापमहोरात्रं तस्मिन्नियमितेन तु
彼处有十种如蔓藤般缠绕的枪矛,又有十三处名为“昆毗波迦”(Kumbhīpāka)的刑所;罪人于彼处昼夜度过,受戒律般的拘束所制。
Verse 39
राक्षसैर्निरनुक्रोशैर्दुर्निरीक्ष्यैस्ततस्ततः ॥ अङ्गारेषु विधूमेषु शूलप्रोतस्तु पच्यते
被毫无怜悯、目不忍视的罗刹(rākṣasa)驱使于此处彼处,他被长矛贯穿,置于无烟炭火之上煎烤。
Verse 40
शुष्कोदपाने धूमे च अधःशीर्षोऽवलम्बते ॥ ज्वाल्यते तीक्ष्णतैले तु कटाहे स तु पच्यते
在干涸的井中、烟雾弥漫之处,他被倒悬而挂;又在辛烈灼热之油中被炙烤——确然,他在大锅中被煮炼。
Verse 41
करीषगर्त्ते स पुनः पच्यते मेदवह्निना ॥ एकैकस्मिन्दशाहं च शूलादिषु स पच्यते
Again he is cooked in a pit of filth by a fire fed with fat; and, for ten days in each (station), he is cooked upon stakes and the like.
Verse 42
यातनाः सप्तकास्तस्य निष्क्रान्तस्य त्रियोजने ॥ यतो यमनदी नाम तप्तत्रपुजलोर्मिणी
Sevenfold are the torments for him who has departed—over a distance of three yojanas—up to the river called Yamanadī, whose waves are of water like molten tin.
Verse 43
समुत्तीर्य तु कृच्छ्रेण दह्यमानस्त्वचेतनः ॥ ततो मुहूर्त्तं विश्रान्तः किञ्चिदन्तरमागतः
Having crossed with great difficulty—burning and insensible—he then rests for a moment, and proceeds onward a short distance.
Verse 44
दीर्घिकां मोक्षते कान्तां शीतोदां शीतकाननाम् ॥ सर्वकामान्स लभते भगिनी सा यमस्य तु
He reaches a lovely long pool, with cool water and a cool grove; he obtains every desired comfort—yet she is (called) the ‘sister’ of Yama.
Verse 45
भक्ष्यं भोज्यं च सर्वैस्तु पापिभिस्तत्र लभ्यते ॥ स सर्वं विस्मरत्यत्र त्रिरात्रमुषितोऽपि सन्
There, food to chew and food to eat is obtained by all the sinners; having stayed there for three nights, he forgets everything in that place.
Verse 46
तत्र वर्षति पर्जन्यस्तत्र तप्तजलं सदा ॥ तत्र कृच्छ्रेण तरति अहोरात्रेण मानवः
在那里,雨云降雨;那里的水恒常滚烫。人在那里只能艰难渡过,需经一昼一夜方能越过。
Verse 47
शृङ्गारकवनं नाम तत्र पश्यन्ति शाद्वलम् ॥ नीलमक्षिकदंशैश्च सुव्याप्तं तद्वनं महत्
在那里,他们在名为“室陵伽罗迦林”(Śṛṅgāraka-vana)的广大森林中,看见一片草地;那片大林遍布蓝色苍蝇的叮咬。
Verse 48
यैस्तु स्पृष्टश्च दष्टश्च कृमिरूपश्च जायते ॥ प्रेतो वर्षति मांसासृगस्मात्कृच्छ्रात्तु निर्गतः
然而,被那些(苍蝇)触及并叮咬者,便会变成虫形;亡灵从那苦难中脱出后,竟如雨般滴落肉与血。
Verse 49
ततोऽन्यल्लभते चैव यातनार्थं प्रयत्नतः ॥ ततः पश्यति पुत्रांस्तु महद्दुःखं सुदारुणम्
随后,他又因自身所致而遭受另一种为折磨而设的苦报;继而他看见自己的儿子们,便生起巨大而极其可怖的痛苦。
Verse 50
मातरं पितरं चैव पुत्रान्दारांस्तथा प्रियान् ॥ पुरस्ताद्बध्यमानं स क्रन्दमानमचेतनम्
他在面前看见自己的母亲与父亲,也看见儿子、妻子以及所爱之人——在他前方被捆缚,哀号哭喊,昏迷不醒。
Verse 51
हा त्राहि त्राहि पुत्रेति क्रन्दमानस्ततस्ततः ॥ लगुडैर्मुद्गरैर्दण्डैर्जानुभिर्वेणुभिस्तथा
Crying out again and again, “Ah! Save me, save me, my child!”, he wails here and there—struck with clubs, mallets, staffs, knees, and also with bamboo rods.
Verse 52
मुष्टिभिश्च कशाभिश्च व्यालैरङ्कगतैरपि ॥ तद्दृष्ट्वा तादृशं दुःखं ततो मोहं स गच्छति
And with fists and whips, and even with serpents clinging to his body—seeing such suffering, he then falls into bewilderment.
Verse 53
एवमेवात्मकर्माणि पर्यायेण पुनः पुनः ॥ प्राप्नुवन्तीह तेऽत्रैव नरा दुष्कृतकारिणः
Just so, their own deeds—cycle after cycle, again and again—are encountered here itself by those people who commit wrongdoing.
Verse 54
पातकानि च चत्वारि समाचारेण पञ्चमम् ॥ कृत्वा तानि नरा यान्ति तं देशं पापकािरणः
Having committed four sins—and a fifth by (corrupt) conduct—such people, doers of wrongdoing, go to that realm.
Verse 55
तदा वा स्थावरे तेषु जातस्य हि भवेन नरः ॥ क्रमशः स भवेत्प्रेतस्तदा पशुगणेष्वपि
Or then, having been born among those immobile beings, he becomes (again) human; in due sequence he becomes a preta, and then even among groups of animals.
Verse 56
षष्टिवर्षसहस्राणि षष्टिवर्षशतानि च ॥ गतः स वसति प्रेतो नरके तु पुनःपुनः
历经六万年,又历经六百个六十年,他在那里以饿鬼(preta)之身停住——在地狱中一次又一次。
Verse 57
ततो निवृत्तकर्मा तु स्वेदजः सम्भवेत्पुनः ॥ स्वेदजानां ततो नित्यं सर्वसंसारचङ्क्रमात्
随后,先前的业行既已止息,他又转生为“汗生”之类的众生;其后,在汗生众类之中,于整个轮回(saṃsāra)的环域里恒常漂转……
Verse 58
ततश्च पक्षिणां योनिं सर्वां सन्तरते पुनः ॥ गयोनाु तु ततो गत्वा पुनर्मानुषतां व्रजेत्
继而,他又穿越鸟类的一切胎生之门;随后,进入牛胎之后,他再次获得人身之位。
Verse 59
मानुषे शूद्रतां याति लब्ध्वा यदि तु तुष्यति ॥ ततो वैश्यत्वमागच्छेत्कर्मणा अनेन वेष्टितः
得人身时,他趋入首陀罗(Śūdra)之位;若得此而自足,则或可进至吠舍(Vaiśya)之位——为此业所缠所系。
Verse 60
वैश्यात्क्षत्रियतां याति तस्माच्च ब्राह्मणो भवेत् ॥ ब्राह्मणत्वमपि प्राप्तः पापकर्मा दुरात्मवान्
由吠舍(Vaiśya)而至刹帝利(Kṣatriya),由彼又可成为婆罗门(Brāhmaṇa)。纵已得婆罗门之位,若其业行罪恶、性情邪恶之人,(仍为其果报所系)。
Verse 61
दुःशिक्षितेन मनसा ह्यात्मद्रोग्धा भवेत् तदा ॥ शरीरेण मानसिकं घोरं व्यसनैरुपपादितम् ॥
With a mind badly trained, one then becomes a betrayer of one’s own self; and a terrible suffering—both bodily and mental—is brought about through afflictions.
Verse 62
उपयुक्तो नरो जातः पूर्वकर्मभिरन्वितः ॥ ज्ञेयश्च ब्रह्महा कुष्ठी काकाक्षः काकतालुकः ॥
A person is born conditioned by former actions; one should understand that a slayer of a brāhmaṇa is (reborn) as a leper, with crow-like eyes, and with a crow-like palate/tongue.
Verse 63
सुरापः श्यावदन्तश्च पूतिगन्धश्च पापकृत् ॥ राजहा पितृहाचैव सुरापश्चापि यो भवेत् ॥
A drinker of intoxicants becomes one whose teeth are dark and who bears a foul odor—one who has committed sin. Likewise, whoever becomes a killer of a king, a killer of a father, or a drinker of intoxicants (is described in such marked terms).
Verse 64
सुवर्णहर्ता च नरो ब्रह्मघ्नेन समो हि सः ॥ क्वचिच्चात्र विरूपाणां नराणां पापकर्मिणाम् ॥
And a person who steals gold is indeed equal to a slayer of a brāhmaṇa. Here and there, among people who commit sin, there are those who are deformed (as a result).
Verse 65
यावद्भिः कर्मभिस्तैस्तैस्तेषु निर्याणवेश्मसु ॥ छिन्नभिन्नविशस्तानां रुधिरेण समन्ततः ॥
In those ‘houses of execution’ (places of torment), corresponding to the particular deeds performed, the blood of those who are cut, broken, and slaughtered spreads all around.
Verse 66
व्याप्तं महीतलं सर्वमापगाश्चापि निर्गताः ॥ अजस्रं क्लिश्यमानानां क्रन्दतां च सुदारुणम् ॥
大地表面尽被弥漫,连诸河亦皆泛滥;受苦者不绝哀号,发出极其惨烈可怖的哭喊之声。
Verse 67
समुत्तस्थौ महानादो हाहाकारसमाकुलः ॥ बध्नतो विविधैर्बन्धैर्घातयन्तश्च दारुणम् ॥
随即起大喧嚣,充满“哈啊、哈啊”的哀呼;以种种绳索缚之,又以可怖之力猛然击打。
Verse 68
लौहयष्टिप्रहारैश्च आयुधैश्च सुदारुणैः ॥ छेदनैर्भेदनैश्चोग्रैः पीडनाभिश्च सर्वशः ॥
以铁杖击打,又以极其可怖之兵器;以凶猛的斩割与劈裂,并以各类折磨从四面八方加诸其身。
Verse 69
श्रान्ताः कर्मकरा दूताः मोहेनायत्तचेतसः ॥ यदा श्रान्ताश्च खिन्नाश्च हन्तारः पापकर्मिणाम् ॥
诸使者——劳役之吏,心为迷妄所制——亦渐疲惫;当那惩杀罪人之行刑者疲乏困顿之时,
Verse 70
विज्ञापयेत्तदा दूताश्चित्रगुप्तं महौजसम् ॥
于是使者便将此事禀告大威力的赤多罗笈多(Citragupta)。
Verse 71
अतीव च बुभुक्षात्र पिपासा चाप्यतीव हि ॥ उष्णमत्युष्णमेवात्र शीतलं चातिशीतलम् ॥
Here there is extreme hunger, and likewise extreme thirst; here heat is intensely hot, and cold is intensely cold.
Verse 72
दह्यते छिद्यते चैव विध्यते भिद्यते पथा ॥ पात्यते पीड्यते चैव कृष्यते च विशस्यते ॥
One is burned, cut, and also pierced; one is split along a path; one is thrown down and crushed; one is dragged and slaughtered.
Verse 73
उलूकाश्च धनुर्मात्रा वज्रजिह्वास्थिभेदनाः ॥ महाविषा महाक्रोधा दुर्विषह्याः सुदारुणाः ॥
And owls, of the measure of a bow, with thunderbolt-like tongues that shatter bones—highly venomous, greatly wrathful, hard to withstand, and exceedingly fierce.
Verse 74
चुल्लीकुक्षौ तु विश्रान्ता वेगिनी वहते तु सा ॥ तां समुत्तीऱ्य कृच्छ्रेण यातनाः सप्तकाः पुनः ॥
Having rested in the belly of the (river called) Cullī, that swift-flowing one carries (them onward). After crossing it with difficulty, the sevenfold torments occur again.
Verse 75
ततः शूलवहो नाम पर्वतः शतयोजनः ॥ निराश्रयः स सत्त्वानामेकपाषाण एव च ॥
Then there is a mountain named Śūlavaha, a hundred yojanas (in extent); it offers no refuge for beings, and it is made of a single mass of stone.
Verse 76
तदादिषु च सर्वेषु गुणान्तरपथं गतः ॥ यदा भवति स प्रेतस्तदा स्थावरतां व्रजेत् ॥
并且在从彼等阶段开始的一切过程中,他进入了诸德(guṇa)变异之途;当他成为饿鬼(preta)之时,便转入不动之类的境地(静止之态)。
The text frames post-mortem suffering as a systematic consequence (karmaphala) of harmful actions, using a graded naraka taxonomy to teach restraint, accountability, and adherence to social-ethical norms; it implies that destabilizing conduct against beings and order ultimately rebounds upon the agent through punitive “administration” (yamakiṅkara, Chitragupta).
No lunar (tithi) or seasonal timings are prescribed. The chapter instead uses duration markers for suffering and transit—ahorātra (day-night cycles), trirātra (three nights), māsam eka (one month), daśāha (ten-day periods), and very long spans such as ṣaṣṭivarṣa-sahasrāṇi/śatāni—to quantify punitive sequences and karmic aftermath.
Although set in infernal space, the chapter’s didactic function supports terrestrial balance (Pṛthivī’s stability) indirectly: by detailing consequences for destructive actions and grave crimes, it promotes behavioral constraints that reduce harm within the living world. The depiction of hostile landscapes (burning sands, corrosive rivers, thorn-forests) operates as a negative mirror of ecological order—an anti-environment that illustrates what results when ethical governance of life and land collapses.
The passage references administrative figures of the afterlife rather than royal genealogies: Chitragupta (as the authority informed by the dūtas), and Yama’s agents (yamakiṅkara). A speaker label “Ṛṣiputra” appears in the transmission, indicating a sage-descendant narrator in the manuscript tradition, but no specific terrestrial dynasty or king-lineage is named in this adhyāya.