Shloka 48

तान्यायताक्षाण्यगसन्निभानिप्रदीप्तवैश्वानरलोचनानि ।पेतुशिरांसीन्द्ररिपोःर्धरण्यांज्योतींषिमुक्तानियथार्कमार्गात् ।।।।

tāny āyatākṣāṇy agasannibhāni pradīptavaiśvānaralocanāni |

petuḥ śirāṃsīndraripoḥ dharaṇyāṃ jyotīṃṣi muktāni yathārkamārgāt ||

那些头颅大如山岳,长目炯然,燃灼如毗湿瓦那罗之火;它们从因陀罗之敌身上坠落大地,宛如群星脱离太阳的轨道而下。

तानिthose
तानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; अत्र 'शिरांसि' इत्यस्य विशेषणत्वेन द्वितीया बहुवचन (those)
आयताक्षाणिlong-eyed
आयताक्षाणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआयत (प्रातिपदिक) + अक्षि/अक्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; कर्मधारयः (आयते अक्षिणी यस्य)
अगसन्निभानिmountain-like
अगसन्निभानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग (प्रातिपदिक) + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; उपमान-तत्पुरुषः (अगसदृशानि)
प्रदीप्तवैश्वानरलोचनानिwith eyes blazing like fire
प्रदीप्तवैश्वानरलोचनानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रदीप्त (प्रातिपदिक) + वैश्वानर (प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; तत्पुरुषः (वैश्वानरस्य लोचनानीव प्रदीप्तानि)
पेतुःfell
पेतुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
शिरांसिheads
शिरांसि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
इन्द्ररिपोःof Indra's enemy
इन्द्ररिपोः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक) + रिपु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (इन्द्रस्य रिपुः)
धरण्याम्on the earth
धरण्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootधरणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
ज्योतींषिlights, stars
ज्योतींषि:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; उपमानरूपेण (like lights/stars)
मुक्तानिreleased
मुक्तानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त; 'released/let go' (qualifying ज्योतींषि)
यथाjust as
यथा:
Upamana-marker (उपमान-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमा/प्रकारवाचक-अव्यय (as, just as)
अर्कमार्गात्from the sun's path
अर्कमार्गात्:
Apadana (अपादान/Ablative)
TypeNoun
Rootअर्क (प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अर्कस्य मार्गः)

The heads of Trisira, an enemy of Indra, resembling mountains with incongruous eyes glowing like Vyshvanara's eyes, fell into wilderness like stars fallen from the path of Sun.

T
Triśiras (Indra-ripu)
I
Indra
V
Vaiśvānara (Agni/fire)
S
Sun (Arka)
S
stars (jyotīṃṣi)

FAQs

The imagery teaches that unrighteous power, however dazzling, is transient; Dharma ultimately brings down adharma, like lights that fall when their support is removed.

After Hanumān severs them, Triśiras’ heads crash to the earth; the poet heightens the moment with cosmic similes.

Not a personal virtue but a moral vision: the inevitability of moral order (ṛta/dharma) prevailing over violent arrogance.