Shloka 24

सहशूरैर्हरिगणैर्लब्धसंज्ञावरिन्दमौ ।गच्छत्वंभ्रातरंगृह्यकिष्किन्धांरामलक्ष्मणौ ।।6.50.24।।

saha śūrair harigaṇair labdhasaṃjñāv arindamau |

gaccha tvaṃ bhrātaraṃ gṛhya kiṣkindhāṃ rāmalakṣmaṇau || 6.50.24 ||

待那两位降伏仇敌者恢复神识之时,你当率领英勇的猴族军众,携罗摩与罗什曼那二兄弟前往吉什金达。

सहtogether with
सह:
सहकारक (Association marker)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-योगे अव्यय (preposition-like indeclinable: ‘with’)
शूरैःwith heroes
शूरैः:
सहकारक (Association)
TypeNoun
Rootशूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/सह-योग), बहुवचन
हरि-गणैःwith troops of monkeys
हरि-गणैः:
सहकारक (Association)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (harīṇāṃ gaṇaiḥ), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
लब्ध-संज्ञौhaving regained consciousness
लब्ध-संज्ञौ:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootलब्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक) + संज्ञा (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि (yayoḥ saṃjñā labdhā), पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; ‘having regained consciousness’
अरिṃदमौtamers of enemies
अरिṃदमौ:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootअरि (प्रातिपदिक) + दम (प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुष (arīn damayataḥ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; epithet of the two
गच्छgo
गच्छ:
क्रिया (Command)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
गृह्यtaking (with you)
गृह्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund; Vedic/epic variant of गृहीत्वा): ‘having taken’
किष्किन्धाम्to Kishkindha
किष्किन्धाम्:
गति-कर्म (Goal of motion)
TypeNoun
Rootकिष्किन्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/गति-कर्म), एकवचन
राम-लक्ष्मणौRama and Lakshmana
राम-लक्ष्मणौ:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक) + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formइतरेतर-द्वन्द्व, पुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; object of ‘taking’

"On killing Ravana and his sons along with his kin, I will on my part also bring Mythili just as Indra recovered his prosperity."

S
Sugrīva
S
Suṣeṇa
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
K
Kiṣkindhā
V
Vānara-sena (monkey army)

FAQs

Dharma includes protecting the righteous leaders and ensuring their recovery, even if that requires withdrawal and regrouping.

Sugrīva proposes moving Rāma and Lakṣmaṇa to Kiṣkindhā once they revive, indicating a protective contingency plan.

Sugrīva’s responsibility and strategic care for the welfare of allies.