Shloka 20

कच्चिन्न विगतस्नेहः प्रवासान्मयि राघवः।कच्चिन्मां व्यसनादस्मान्मोक्षयिष्यति वानर।।।।

kaccin na vigata-snehaḥ pravāsān mayi rāghavaḥ | kaccin māṃ vyasanād asmān mokṣayiṣyati vānara ||

但愿罗伽婆(Rāghava)不因这漫长的离别而对我失却爱意。婆那罗啊,但愿他能将我从此灾厄中解救出来。

कच्चित्whether (I hope)
कच्चित्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
विगतस्नेहःone whose affection has gone
विगतस्नेहः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविगत + स्नेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; बहुव्रीहि (विगतः स्नेहः यस्य सः)
प्रवासात्because of separation/exile
प्रवासात्:
Apadana (अपादान/Ablative)
TypeNoun
Rootप्रवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; पञ्चमी (5th/Ablative); एकवचन
मयिtowards me/in me
मयि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी; एकवचन
राघवःRaghava (Rama)
राघवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
कच्चित्whether (I hope)
कच्चित्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया; एकवचन
व्यसनात्from distress/misfortune
व्यसनात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootव्यसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी; एकवचन
अस्मात्from this
अस्मात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी; एकवचन
मोक्षयिष्यतिwill free
मोक्षयिष्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु) (णिच् causative: मोक्षय)
Formलृट्-लकार (Future); प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद; णिच्-प्रयोग (causative: "will cause to be released")
वानरO vanara
वानर:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन (Vocative); एकवचन

"I hope Rama is not devoid of love towards me by my separation. O Vanara, hope he will liberate me from this misery.

S
Sītā
R
Rāma
H
Hanumān

FAQs

Constancy in love and duty: dharma in marriage and kingship includes steadfast commitment despite distance and adversity.

Sītā, still captive, seeks reassurance from Hanumān that Rāma’s affection and resolve to rescue her remain unchanged.

Sītā’s unwavering faith joined with humility—she expresses fear yet anchors her hope in Rāma’s dharma.