HomeRamayanaBala KandaSarga 75Shloka 10
Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

जामदग्न्य

रामसंवादः — Parashurama Confronts Rama with the Vaishnava Bow

ब्रुवत्येवं दशरथे जामदग्न्य: प्रतापवान्।अनादृत्यैव तद्वाक्यं राममेवाभ्यभाषत।।।।

bruvaty evaṃ daśarathe jāmadagnyaḥ pratāpavān | anādṛtyaiva tad-vākyaṃ rāmam evābhyabhāṣata || 1.75.10 ||

当达沙罗陀如此陈言之时,威力无比的迦摩达格尼耶却不予理会,只单独对罗摩开口。

ब्रुवतिwhile (he) was speaking
ब्रुवति:
Sati-saptami (सति-सप्तमी)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; सति-सप्तमी (while speaking)
एवम्thus
एवम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
दशरथेwhen Daśaratha
दशरथे:
Sati-saptami (सति-सप्तमी)
TypeNoun
Rootदशरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; सति-सप्तमी
जामदग्न्यःJāmadagnya (Paraśurāma)
जामदग्न्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजामदग्न्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रतापवान्mighty/valiant
प्रतापवान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रतापवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘जामदग्न्यः’ इत्यस्य विशेषणम्
अनादृत्यhaving disregarded
अनादृत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootअन्-आ-दृ (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय-कृदन्त (gerund): ‘disregarding’
एवindeed
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय
तत्that
तत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘वाक्यम्’ इत्यस्य विशेषणम्
वाक्यम्speech/words
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एवonly/indeed
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय
अभ्यभाषतaddressed/spoke to
अभ्यभाषत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-भाष् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Disregarding these words of Dasaratha, the valiant son of Jamadagni said to Rama.

D
Daśaratha
P
Paraśurāma (Jāmadagnya)
R
Rāma

FAQs

It highlights the ethical friction between spiritual/ascetic authority and royal authority; disregard of rightful speech can signal conflict and the need for disciplined restraint.

Daśaratha attempts to speak, but Paraśurāma bypasses him and focuses his challenge directly on Rāma.

Paraśurāma’s intensity and single-mindedness—he treats Rāma as the true agent of the deed and therefore the proper respondent.