HomeRamayanaBala KandaSarga 10Shloka 3
Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

ऋश्यशृङ्ग-आनयनम्

Bringing Ṛśyaśṛṅga to Aṅga and His Marriage to Śāntā

ऋश्यशृङ्गो वनचरस्तपस्स्वाध्ययने रत:।अनभिज्ञस्स नारीणां विषयाणां सुखस्य च।।।

ṛśyaśṛṅgo vanacaras tapassvādhyayane rataḥ |

anabhijñaḥ sa nārīṇāṃ viṣayāṇāṃ sukhasya ca ||

Ṛśyaśṛṅga居于林中,乐于苦行与吠陀诵习;他全然不识女子,不知诸根境界之物,亦不知世间享乐。

ṛśyaśṛṅgaḥṚśyaśṛṅga
ṛśyaśṛṅgaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootṛśyaśṛṅga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
vanacaraḥforest-dweller
vanacaraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootvana + cara (प्रातिपदिक)
Formसमासः सप्तमी-तत्पुरुषः (vane caraḥ), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् ṛśyaśṛṅgaḥ
tapasin austerity
tapas:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (locative sense: in austerity)
svādhyayanein Vedic study
svādhyayane:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsvādhyayana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
rataḥengaged/delighted
rataḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootram (धातु)
Formकृदन्तः क्त (PPP) from √ram; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘engaged/delighted’
anabhijñaḥunacquainted
anabhijñaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootan- + abhijña (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् saḥ/ṛśyaśṛṅgaḥ
saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
nārīṇāmof women
nārīṇām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnārī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
viṣayāṇāmof sense-objects/pleasures
viṣayāṇām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootviṣaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
sukhasyaof pleasure
sukhasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsukha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक (and)

Having heard their words pleasing to the mind, he agreed to go with them. And the women took him away.

Ṛśyaśṛṅga

FAQs

It highlights brahmacarya-dharma: disciplined life through tapas and svādhyāya, guarding the senses and remaining unattached to pleasures.

Sumantra describes Ṛśyaśṛṅga’s secluded upbringing and innocence, setting up why he can be lured from the forest.

Ascetic discipline—single-minded devotion to study and austerity, with sense-restraint.