Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

हेमन्तवर्णनम् तथा भरतधर्मनिष्ठा-चिन्तनम्

Winter Description and Reflection on Bharata’s Devotion

पद्मपत्रेक्षणो वीरश्श्यामो निरुदरो महान्।धर्मज्ञ स्सत्यवादी च ह्रीनिषेधो जितेन्द्रियः।।।।प्रियाभिभाषी मधुरो दीर्घबाहुररिन्दमः।सन्त्यज्य विविधान्भोगानार्यं सर्वात्मना श्रितः।।।।

padmapatrekṣaṇo vīraḥ śyāmo nirudaro mahān | dharmajñaḥ satyavādī ca hrīniṣedho jitendriyaḥ || priyābhibhāṣī madhuro dīrghabāhur arindamaḥ | santyajya vividhān bhogān āryaṃ sarvātmanā śritaḥ ||

他目如莲瓣,英勇无畏,肤色黝黑,腰身纤细而伟岸;通达达摩,言语真实,举止谦恭,自制诸根——言辞甘美而慈和,臂长如弓,能降伏仇敌——他舍弃种种享乐,已全心全意归依于你,尊贵者啊。

पद्मपत्र-ईक्षणःlotus-petal-eyed
पद्मपत्र-ईक्षणः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपद्म (प्रातिपदिक) + पत्र (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (पद्मपत्रे इव ईक्षणं यस्य)
वीरःhero, valiant one
वीरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
श्यामःdark/blue-complexioned
श्यामः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्याम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
निरुदरःslim-waisted
निरुदरः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिरुदर (प्रातिपदिक; निर् + उदर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (निर्-उदरः = कृशोदरः)
महान्great
महान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेष-प्रातिपदिक ‘महत्’
धर्मज्ञःknower of dharma
धर्मज्ञः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + ज्ञ (कृदन्त; ज्ञा धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (धर्मं जानाति)
सत्यवादीtruth-speaking
सत्यवादी:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य (प्रातिपदिक) + वादिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (सत्यं वदति)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
ह्री-निषेधःmodest/self-restrained
ह्री-निषेधः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootह्री (प्रातिपदिक) + निषेध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (ह्रिया निषेधः/संयमः यस्य)
जित-इन्द्रियःself-controlled
जित-इन्द्रियः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त; जि धातु) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (इन्द्रियाणि जितानि यस्य)
प्रिय-अभिभाषीpleasant-speaking
प्रिय-अभिभाषी:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रिय (प्रातिपदिक) + अभिभाषिन्/अभिभाषी (प्रातिपदिक; अभि+भाष्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कर्मधारयः (प्रियं अभिभाषी)
मधुरःsweet, gentle
मधुरः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमधुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
दीर्घ-बाहुःlong-armed
दीर्घ-बाहुः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदीर्घ (प्रातिपदिक) + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कर्मधारयः (दीर्घौ बाहू यस्य)
अरिन्दमःsubduer of enemies
अरिन्दमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअरि (प्रातिपदिक) + दम (प्रातिपदिक/कृदन्त-भाव)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (अरिं दमयति)
सन्त्यज्यhaving abandoned
सन्त्यज्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + त्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) ‘-त्वा/य’; अव्ययभाव (indeclinable participle): ‘having completely abandoned’
विविधान्various
विविधान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन
भोगान्pleasures
भोगान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
आर्यम्O noble one
आर्यम्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootआर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; संबोधनार्थे/विशेष्ये ‘आर्य’ (noble one)
सर्व-आत्मनाentirely, with all his being
सर्व-आत्मना:
Karaṇa/Avyaya-bhāva (करण/अव्ययभाव)
TypeIndeclinable
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; तृतीया-एकवचन-रूपेण अव्ययवत् (instrumental used adverbially): ‘with one’s whole self/entirely’
श्रितःhas resorted to / is devoted to
श्रितः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रि (धातु)
Formभूतकृदन्त/क्त (PPP) ‘श्रित’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

He has a blue complexion, a pair of eyes like lotus petals, a thin waist and long arms.He is self-restrained, soft-spoken, sweet-tempered and truthful. He knows his duty and maintains a low profile. A subduer of enemies, he is heroic and great. Such Bharata has given up the diverse pleasures of life and has surrendered himself to you with all his soul.

B
Bharata
R
Rāma

FAQs

Dharma is portrayed as inner character: truthfulness, self-mastery, modesty, and renunciation—virtues that make devotion legitimate and kingship morally grounded.

Lakṣmaṇa reassures and moves Rāma by detailing Bharata’s qualities and his wholehearted commitment to Rāma’s rightful path.

Bharata’s satya (truthfulness) and dharma-jñāna (moral discernment), expressed through renouncing pleasure and choosing principled loyalty.