Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 10

Jaḍa Bharata’s Birth, Feigned Madness, and Protection by Goddess Kālī

स च प्राकृतैर्द्विपदपशुभिरुन्मत्तजडबधिरमूकेत्यभिभाष्यमाणो यदा तदनुरूपाणि प्रभाषते कर्माणि च कार्यमाण: परेच्छया करोति विष्टितो वेतनतो वा याच्ञया यद‍ृच्छया वोपसादितमल्पं बहु मृष्टं कदन्नं वाभ्यवहरति परं नेन्द्रियप्रीतिनिमित्तम् । नित्यनिवृत्तनिमित्तस्वसिद्धविशुद्धानुभवानन्दस्वात्मलाभाधिगम: सुखदु:खयोर्द्वन्द्वनिमित्तयोरसम्भावितदेहाभिमान: ॥ ९ ॥ शीतोष्णवातवर्षेषु वृष इवानावृताङ्ग: पीन: संहननाङ्ग: स्थण्डिलसंवेशनानुन्मर्दनामज्जनरजसा महामणिरिवानभिव्यक्तब्रह्मवर्चस: कुपटावृतकटिरुपवीतेनोरुमषिणा द्विजातिरिति ब्रह्मबन्धुरिति संज्ञयातज्ज्ञजनावमतो विचचार ॥ १० ॥

sa ca prākṛtair dvipada-paśubhir unmatta-jaḍa-badhira-mūkety abhibhāṣyamāṇo yadā tad-anurūpāṇi prabhāṣate karmāṇi ca kāryamāṇaḥ parecchayā karoti viṣṭito vetanato vā yācñayā yadṛcchayā vopasāditam alpaṁ bahu mṛṣṭaṁ kadannaṁ vābhyavaharati paraṁ nendriya-prīti-nimittam. nitya-nivṛtta-nimitta-sva-siddha-viśuddhānubhavānanda-svātma-lābhādhigamaḥ sukha-duḥkhayor dvandva-nimittayor asambhāvita-dehābhimānaḥ. śītoṣṇa-vāta-varṣeṣu vṛṣa ivānāvṛtāṅgaḥ pīnaḥ saṁhananāṅgaḥ sthaṇḍila-saṁveśanānunmardanāmajjana-rajasā mahāmaṇir ivānabhivyakta-brahma-varcasaḥ kupaṭāvṛta-kaṭir upavītenoru-maṣiṇā dvijātir iti brahma-bandhur iti saṁjñayātaj-jñajanāvamato vicacāra.

无论寒暑风雨,他都如公牛般不遮其身;体魄强健、筋骨结实。他卧于地上,不涂油,不沐浴。因尘垢覆身,他的梵辉与智慧仿佛大宝珠被泥土遮蔽而不显。他只系着污秽的腰布与发黑的圣线;虽生于婆罗门家,人们却称他为“梵亲”(brahma-bandhu)等而轻蔑,于是他在世人侮慢与冷落中四处游行。

यदाwhen
यदा:
कालाधिकरण (Time adjunct)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (when)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय (but/indeed)
परतःfrom others
परतः:
सम्बन्ध (Source adjunct)
TypeIndeclinable
Rootपरतः (अव्यय)
Formअव्यय; स्रोतः/परस्मात् (from others/from elsewhere)
आहारम्food
आहारम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootआहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
कर्मवेतनतःas wages for work
कर्मवेतनतः:
हेतु/अपादान (Cause/Source)
TypeNoun
Rootकर्म-वेतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; तत्पुरुष (कर्मणः वेतनम्)
ईहमानःseeking/endeavoring
ईहमानः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeVerb
Root√ईह् (धातु)
Formशतृ (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘seeking/endeavoring’
स्वभ्रातृभिःby his own brothers
स्वभ्रातृभिः:
करण/सहकर्ता (Instrument/Associates)
TypeNoun
Rootस्व-भ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; तत्पुरुष (स्वस्य भ्रातरः)
अपिeven/also
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
केदारकर्मणिin field-work
केदारकर्मणि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकेदार-कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुष (केदारे कर्म)
निरूपितःhaving been assigned
निरूपितः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeVerb
Rootनि-√रूप् (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘appointed/assigned’
तत्that
तत्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअप्यर्थ (also/even)
करोतिdoes
करोति:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
किन्तुhowever
किन्तु:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootकिन्तु (अव्यय)
Formविरोधार्थक (but/however)
not
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध (not)
समम्equal
समम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; (as object of ‘veda’: knows as)
विषमम्unequal
विषमम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeAdjective
Rootविषम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
न्यूनम्less
न्यूनम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeAdjective
Rootन्यून (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
अधिकम्more
अधिकम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसूचक (thus)
वेदknows
वेद:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Root√विद् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
कणपिण्याकफलीकरणकुल्माषस्थालीपुरीषादीनिgrains, oil-cake, fruit-pulp, boiled pulses, pot-scrapings, excreta-like stuff, etc.
कणपिण्याकफलीकरणकुल्माषस्थालीपुरीषादीनि:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootकण-पिण्याक-फलि-करण-कुल्माष-स्थाली-पुरिष-आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; द्वन्द्व-समाहार (various coarse foods etc.)
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअप्यर्थ (even)
अमृतवत्as if nectar
अमृतवत्:
क्रिया-विशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअमृतवत् (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; -वत् प्रत्ययान्त अव्ययीभाव (adverbial: like nectar)
अभ्यवहरतिeats/consumes
अभ्यवहरति:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-अव-√हृ (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन

Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura has sung: deha-smṛti nāhi yāra, saṁsāra-bandhana kāhāṅ tāra. One who has no desire to maintain the body or who is not anxious to keep the body in order and who is satisfied in any condition must be either mad or liberated. Actually Bharata Mahārāja in his birth as Jaḍa Bharata was completely liberated from material dualities. He was a paramahaṁsa and therefore did not care for bodily comfort.

J
Jaḍa Bharata (Bharata Mahārāja)

FAQs

This verse shows Jaḍa Bharata deliberately appearing neglected and unremarkable, so that worldly people misjudge him as a “brahma-bandhu,” while his inner spiritual realization remains untouched.

Because he did not display conventional social and ritual markers of a learned brāhmaṇa; proud scholars, seeing only externals, dismissed him as brāhmaṇa by birth but not by realized qualities.

Cultivate inner integrity and devotion without craving validation; focus on spiritual practice and character rather than image, status, or public approval.