Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Dashama Skandha, Shloka 13

Akrūra’s Mission: The Departure from Vraja and the Yamunā Vision of Viṣṇu-Ananta

गोप्यस्तास्तदुपश्रुत्य बभूवुर्व्यथिता भृशम् । रामकृष्णौ पुरीं नेतुमक्रूरं व्रजमागतम् ॥ १३ ॥

gopyas tās tad upaśrutya babhūvur vyathitā bhṛśam rāma-kṛṣṇau purīṁ netum akrūraṁ vrajam āgatam

少女牧女们听说阿克鲁罗来到弗罗阇,要把罗摩与奎师那带往城中,便极度悲痛不安。

गोप्यःthe gopīs
गोप्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगोपी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ताःthose (women)
ताः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तत्that (news)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘that (news/matter)’
उपश्रुत्यhaving heard
उपश्रुत्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootउप√श्रु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्यय (Absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having heard’
बभूवुःthey became/were
बभूवुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
व्यथिताःdistressed
व्यथिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यथित (प्रातिपदिक; √व्यथ् + क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
भृशम्greatly
भृशम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formपरिमाण/तीव्रता-अव्यय (adverb)
रामकृष्णौRāma and Kṛṣṇa
रामकृष्णौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम + कृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः
पुरीम्to the city
पुरीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
नेतुम्to take/lead
नेतुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Root√नी (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्यय (Infinitive), अव्यय; प्रयोजनार्थ
अक्रूरम्Akrūra
अक्रूरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअक्रूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
व्रजम्Vraja
व्रजम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootव्रज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आगतम्who had come/arrived
आगतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआगत (प्रातिपदिक; आ√गम् + क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; अक्रूरम् विशेषयति
G
Gopīs
B
Balarāma (Rāma)
Ś
Śrī Kṛṣṇa
A
Akrūra

FAQs

Because they heard Akrūra had arrived to take Balarāma and Kṛṣṇa from Vraja to the city (Mathurā), and the thought of separation from Kṛṣṇa caused them intense anguish.

Śukadeva Gosvāmī is narrating to King Parīkṣit, describing the gopīs’ reaction upon hearing the news of Kṛṣṇa’s departure.

Their pain shows the depth of loving attachment to God; a devotee can cultivate steady remembrance and sincere longing for Kṛṣṇa, turning separation into intensified devotion rather than distraction.