Next Verse

Srimad Bhagavatam — Chaturtha Skandha, Shloka 1

Dhruva’s Benediction from Kuvera and His Ascension to Viṣṇuloka

Dhruvaloka

मैत्रेय उवाच ध्रुवं निवृत्तं प्रतिबुद्ध्य वैशसा- दपेतमन्युं भगवान्धनेश्वर: । तत्रागतश्चारणयक्षकिन्नरै: संस्तूयमानो न्यवदत्कृताञ्जलिम् ॥ १ ॥

maitreya uvāca dhruvaṁ nivṛttaṁ pratibuddhya vaiśasād apeta-manyuṁ bhagavān dhaneśvaraḥ tatrāgataś cāraṇa-yakṣa-kinnaraiḥ saṁstūyamāno nyavadat kṛtāñjalim

大圣者弥勒耶说:亲爱的毗度罗,杜鲁瓦大王的忿怒已平息,并完全停止屠杀夜叉。得知此事后,掌管宝藏、最具福德的俱毗罗来到杜鲁瓦面前。正当夜叉、紧那罗与查罗那众赞颂供奉他时,他对合掌而立的杜鲁瓦开口说道。

मैत्रेयःMaitreya
मैत्रेयः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootमैत्रेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect); प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ध्रुवम्Dhruva
ध्रुवम्:
कर्म (Karma/Object of implied addressing/description)
TypeNoun
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
निवृत्तम्withdrawn/ceased
निवृत्तम्:
विशेषण (Adjectival modifier)
TypeVerb
Rootनि-वृत् (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेष्य: ध्रुवम्
प्रतिबुद्ध्यhaving realized/understood
प्रतिबुद्ध्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial participle)
TypeVerb
Rootप्रति-बुध् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); पूर्वकालिक क्रिया
वैशसात्from cruelty/violence
वैशसात्:
अपादान (Apādāna/Source)
TypeNoun
Rootवैशस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
अपेतमन्युम्whose anger had departed
अपेतमन्युम्:
विशेषण (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootअपेत-मन्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय (अपेतः मन्युः यस्य सः/अपेतमन्युः) विशेष्य: ध्रुवम्
भगवान्the Lord
भगवान्:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
धनेश्वरःlord of wealth (Kubera)
धनेश्वरः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition to भगवान्)
TypeNoun
Rootधन-ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (धनस्य ईश्वरः)
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb)
आगतःhaving come
आगतः:
क्रियाविशेषण/विशेषण (Predicate participle)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (past active/PPP used actively); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेष्य: धनेश्वरः
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
चारणयक्षकिन्नरैःby/with the Cāraṇas, Yakṣas, and Kinnaras
चारणयक्षकिन्नरैः:
करण/सह (Karaṇa/Agent in passive; accompaniment)
TypeNoun
Rootचारण-यक्ष-किन्नर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (चारणाश्च यक्षाश्च किन्नराश्च)
संस्तूयमानःbeing praised
संस्तूयमानः:
क्रियाविशेषण (Circumstantial participle)
TypeVerb
Rootसम्-स्तु (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त; कर्मणि शानच् (present passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेष्य: धनेश्वरः
न्यवदत्spoke/addressed
न्यवदत्:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootनि-अव-द्/वद् (धातु)
Formलङ् (Imperfect); प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कृताञ्जलिम्with folded hands
कृताञ्जलिम्:
कर्म (Karma/Object of addressing)
TypeAdjective
Rootकृत-अञ्जलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय (कृतः अञ्जलिः येन सः) विशेष्य: ध्रुवम्
M
Maitreya
D
Dhruva
B
Bhagavān (the Supreme Lord)
C
Cāraṇas
Y
Yakṣas
K
Kinnaras

FAQs

This verse highlights that when Dhruva withdrew from cruelty and his anger departed, the Lord appeared—showing that inner purification and restraint support divine realization.

Because Dhruva’s heart had turned from violent retaliation to steadiness and reverence; the Lord responds to the devotee’s purified consciousness and receptive humility (kṛtāñjali).

Pause before reacting in anger, step back from harmful impulses, and return to prayerful humility—this shift from rage to clarity helps one act dharmically and feel closer to God.