Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 39

यथा तेनाखिलं ह्येतत्पार्वतीपतिसात्कृतम । इदं चराचरं सर्वं दृश्यादृश्यमरूपिणा

yathā tenākhilaṃ hyetatpārvatīpatisātkṛtama | idaṃ carācaraṃ sarvaṃ dṛśyādṛśyamarūpiṇā

Như vậy, Chúa tể—phu quân của Pārvatī—đã khiến tất cả điều này, tức toàn thể vũ trụ, trở thành của Ngài. Bởi Đấng Vô Tướng, mọi loài động và bất động, hữu hình và vô hình, đều được nhiếp phục vào Ngài.

यथाas; just as
यथा:
Kriya-Visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमान/प्रकारवाचकः (comparative/manner adverb)
तेनby him/with that
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचनम्
अखिलम्entire; all
अखिलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
पार्वतीपतिthe husband of Pārvatī (Śiva)
पार्वतीपति:
Karana (Instrument/Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootपार्वती (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा/तृतीया-सम्बन्धे (समासाङ्ग); समासः—तत्पुरुषः (पार्वत्याः पतिः)
सात्कृतम्made subject to; brought under control
सात्कृतम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसात् (अव्यय/उपपद) + कृ (धातु) → सात्कृत (कृदन्त)
Formकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः, passive sense); नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगे ‘कृतम्’ = ‘made/subjected’
इदम्this
इदम्:
Karma/Topic (Object/विषय)
TypeNoun
Rootइदं (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
चराचरम्the moving and the unmoving (all beings)
चराचरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचर (प्रातिपदिक) + अचर (प्रातिपदिक)
Formसमासः—द्वन्द्वः (चर+अचर); नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
सर्वम्all
सर्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
दृश्यादृश्यम्visible and invisible
दृश्यादृश्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदृश्य (कृदन्त/प्रातिपदिक) + अदृश्य (प्रातिपदिक)
Formसमासः—द्वन्द्वः (दृश्य+अदृश्य); नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
अरूपिणाby the formless one
अरूपिणा:
Karana (Instrument/Agent/करण)
TypeNoun
Rootअ (नञ्) + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया (3rd), एकवचनम्; ‘रूपिन्’ इति इन्-प्रत्ययान्त; करणत्वे प्रयोगः

Skanda

Tirtha: Kāśī (cosmic-kṣetra framing)

Type: kshetra

Listener: dvija (brāhmaṇa)

Scene: Cosmic panorama: Śiva as an arūpa presence enveloping galaxies, gods, humans, animals, plants, and subtle beings; a faint outline of Śiva and Pārvatī as the sovereign couple, with the universe appearing as a garment or aura around Him.

Ś
Śiva
P
Pārvatī

FAQs

The universe—visible and invisible—is pervaded and owned by the Formless Lord; nothing lies outside Śiva’s sovereignty.

The verse sits within Kāśī Khaṇḍa’s praise-context, presenting Kāśī as the ideal place to realize this all-pervading lordship.

None; it is a cosmological affirmation intended for contemplation and faith.