Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 93

भूयोपि शिवभक्तानां प्रभावं विस्मयावहम् । समासाद्वर्णयिष्यामि श्रोतॄणां मंगलायनम्

bhūyopi śivabhaktānāṃ prabhāvaṃ vismayāvaham | samāsādvarṇayiṣyāmi śrotṝṇāṃ maṃgalāyanam

“Lại nữa, ta sẽ thuật lại vắn tắt quyền năng kỳ diệu của các tín đồ Śiva, nguồn cát tường cho những ai lắng nghe.”

भूयःagain, further
भूयः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय)
Formपुनरर्थक/अधिक्यवाचक अव्यय (adverb: again/more)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षा-बोधक अव्यय (particle)
शिवभक्तानाम्of Śiva’s devotees
शिवभक्तानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिव + भक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन (m. gen. pl.); समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (शिवस्य भक्ताः)
प्रभावम्power/glory
प्रभावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (m. acc. sg.)
विस्मयावहम्wonder-causing
विस्मयावहम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय + आवह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (m. acc. sg.); समासः—उपपद-तत्पुरुष (विस्मयं आवहति इति)
समासात्briefly, in summary
समासात्:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन (abl. sg.); अव्ययीभाववत् प्रयोग—‘संक्षेपेण’ (in brief)
वर्णयिष्यामिI will describe
वर्णयिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवर्णय् (धातु; वर्ण् + णिच्)
Formलृट्-लकार (भविष्यत्/Future), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
श्रोतॄणाम्of the listeners
श्रोतॄणाम्:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootश्रोतृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन (m. gen. pl.)
मंगलायनम्a source/cause of auspiciousness
मंगलायनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमङ्गल + आयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (n. acc. sg.); समासः—तत्पुरुष (मङ्गलस्य आयनम् = मङ्गल-हेतु/आश्रय)

Sūta

Tirtha: Naimiṣāraṇya (frame)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and assembled sages

Scene: Sūta promises further narration; sages lean forward in anticipation; atmosphere of wonder and auspicious expectancy in the forest assembly.

S
Sūta
Ś
Śiva-bhaktāḥ (devotees of Śiva)

FAQs

Hearing accounts of devotees is itself auspicious; purāṇic śravaṇa is presented as a dharmic means that purifies and inspires devotion.

No specific sacred place is indicated; the emphasis is on the auspiciousness of listening.

The implied practice is śravaṇa (devotional listening), but no formal rite is prescribed.