Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 11

पादसंवाहनं भक्त्या कुर्वंतौ दैवचो दितौ । कल्पयित्वा तु शुश्रूषां प्रीणयामासतुश्चिरम्

pādasaṃvāhanaṃ bhaktyā kurvaṃtau daivaco ditau | kalpayitvā tu śuśrūṣāṃ prīṇayāmāsatuściram

Như được thần lực thúc giục, cả hai thành kính xoa bóp bàn chân Ngài. Sắp đặt sự phụng sự chu đáo, họ làm Ngài hoan hỷ trong thời gian dài.

पादसंवाहनम्foot-massage
पादसंवाहनम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpāda + saṃvāhana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—पादानां संवाहनम् (massaging the feet)
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karaṇa (Manner/करण)
TypeNoun
Rootbhakti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुर्वन्तौdoing
कुर्वन्तौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√kṛ (धातु) → kurvat (शतृ)
Formवर्तमानकालिक शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (Present active participle); पुंलिङ्गे, प्रथमा, द्विवचनम्; कर्तरि
दैवचोदितौimpelled by divine will
दैवचोदितौ:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdaiva + codita (√cud, क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; ‘कुर्वन्तौ’ इति विशेषणम्; समासः—दैवेन चोदितौ (impelled by fate/divine will)
कल्पयित्वाhaving arranged
कल्पयित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√kḷp (धातु) णिच् + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तः (Gerund); णिजन्तः—‘having arranged/provided’
तुand/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपातः/अवधारणार्थकः (particle; ‘indeed/and’)
शुश्रूषाम्service/attendance
शुश्रूषाम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśuśrūṣā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रीणयामासतुःthey pleased (him)
प्रीणयामासतुः:
Kriyā (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Root√prī (धातु) णिच् + लिट्
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, द्विवचनम्; परस्मैपदम्; णिजन्तः (causative)
चिरम्for a long time
चिरम्:
Kālādhi-karaṇa (Time adjunct/काल)
TypeIndeclinable
Rootciram (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb of time)

Narrator (contextual Purāṇic narrator; specific speaker not explicit in this snippet)

Scene: Two devoted hosts sit near the resting yogin and gently massage his feet, their faces intent and humble, as if guided by an unseen divine will; the room is calm and sanctified.

Ṛṣabha

FAQs

Sincere service to the holy, inspired by grace, becomes a means of inner purification and spiritual merit.

No tirtha is named; the verse glorifies service (śuśrūṣā) to a saint.

Pāda-saṃvāhana and sustained śuśrūṣā (attentive service) to an honored guest.