Shloka 11

तदद्य भोः काल इहास्थि किंचिन्निहन्यते येन वदस्व तन्मे । त्वं योगिवर्यः प्रभुरात्मतंत्रः परोपकारात्ततनुर्महेश

tadadya bhoḥ kāla ihāsthi kiṃcinnihanyate yena vadasva tanme | tvaṃ yogivaryaḥ prabhurātmataṃtraḥ paropakārāttatanurmaheśa

“Xin nói cho con, hỡi Kāla, hôm nay ở đây điều gì phải bị diệt trừ, và bằng phương cách nào nó sẽ bị tiêu diệt. Ngài là bậc tối thượng trong các yogin—Mahādeva—tự tại, toàn năng; thế nhưng vì lòng lợi tha, Ngài đã thị hiện thân tướng.”

तत्then/so (emphatic)
तत्:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनिपातार्थे (emphatic particle-like use)
अद्यtoday; now
अद्य:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
भोःO!
भोः:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeIndeclinable
Rootभोः (अव्यय)
Formसम्बोधन-निपात (vocative particle)
कालःTime (Kāla)
कालः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
इहhere
इह:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
अस्तिis
अस्ति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
किञ्चित्anything; something
किञ्चित्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (सर्वनाम/अव्यय-प्रयोग)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अनिश्चितवाचक (indefinite)
निहन्यतेis slain; is destroyed
निहन्यते:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootनि-हन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
येनby which; whereby
येन:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
वदस्वtell (me)
वदस्व:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), आत्मनेपद, मध्यम-पुरुष, एकवचन
तत्that
तत्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मेto me; my
मे:
सम्प्रदान/सम्बन्ध (Recipient/Relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (6th/षष्ठी), एकवचन; enclitic
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
योगिवर्यःbest of yogins
योगिवर्यः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयोगिन्-वर्य (प्रातिपदिक)
Formसमास: योगिनां वर्यः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रभुःlord; master
प्रभुः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootप्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
आत्मतन्त्रःself-dependent; autonomous
आत्मतन्त्रः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootआत्म-तन्त्र (प्रातिपदिक)
Formसमास: आत्मा एव तन्त्रः (कर्मधारय); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
परोपकारात्from compassion/helping others
परोपकारात्:
हेतु (Hetu)
TypeNoun
Rootपर-उपकार (प्रातिपदिक)
Formसमास: परस्य उपकारः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/पञ्चमी), एकवचन
ततनुःextended; assumed (a body)
ततनुः:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootतन् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
महेशO Maheśa
महेश:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeNoun
Rootमहेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन

A devotee/supplicant addressing Lord Shiva as Kāla and Maheśa (inferred from Umāsaṃhitā philosophical-dialogue context)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Mahādeva

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

The verse highlights Śiva as Kāla (Time) and as the supreme Yogin who remains fully autonomous (ātma-tantra) yet compassionately manifests to remove what must be “slain”—ignorance and bondage—so the soul (paśu) may turn toward liberation under the Lord (Pati).

By calling Maheśa the compassionate one who assumes form for others’ welfare, the verse supports saguna-upāsanā: worshiping Śiva in approachable forms such as the Liṅga, through which grace is received even though His highest reality transcends form.

A practical takeaway is to approach Śiva as the inner guide through japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) and yogic contemplation on Kāla—offering one’s fear and bondage into Śiva’s transforming power while maintaining steady devotion (bhakti).