Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

खरसेनासङ्ग्रामः

The Battle with Khara’s Host at the Hermitage

निवृत्तास्तु पुनस्सर्वे दूषणाश्रयनिर्भयाः।राममेवाभ्यधावन्त सालतालशिलायुधाः।।।।

nivṛttās tu punas sarve dūṣaṇāśrayanirbhayāḥ | rāmam evābhyadhāvanta sālatālaśilāyudhāḥ ||

Bấy giờ tất cả bọn chúng lại quay trở lại, nương tựa Dūṣaṇa nên hết sợ hãi, liền xông thẳng vào Rāma, tay cầm cây sāla, cây tāla và đá làm vũ khí.

निवृत्ताःreturned
निवृत्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि-वृत् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle) ‘returned/turned back’; पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्
तुbut/indeed
तु:
Sambandha-dyotaka (सम्बन्धद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/अन्वयार्थक (particle: ‘but/indeed’)
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (adverb)
सर्वेall
सर्वे:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘all (of them)’
दूषणाश्रयनिर्भयाःfearless under Dūṣaṇa’s protection
दूषणाश्रयनिर्भयाः:
Kartṛ-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootदूषण (प्रातिपदिक) + आश्रय (प्रातिपदिक) + निर्भय (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुष): दूषण-आश्रय-निर्भय = ‘दूषणस्य आश्रयः येषां ते’ (sense: protected by Dūṣaṇa, hence fearless); पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्
रामम्Rāma
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed/only
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक (emphatic particle)
अभ्यधावन्तran towards
अभ्यधावन्त:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-धाव् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; ‘ran towards’
सालतालशिलायुधाः(they) whose weapons were sāla, tāla (palms), and stones
सालतालशिलायुधाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसाल (प्रातिपदिक) + ताल (प्रातिपदिक) + शिला (प्रातिपदिक) + आयुध (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुष): साल-ताल-शिला-आयुध = ‘सालतालेन शिलया च आयुधानि येषां ते’; पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्

Under Dusana's protection, all of them felt relieved from fear and, carrying sal and palm trees and stones as weapons, advanced towards Rama again.

D
Dūṣaṇa
R
Rāma
S
sāla (tree)
T
tāla (palm tree)
Ś
śilā (stones)

FAQs

False courage can arise from unjust backing; dharma distinguishes inner moral bravery from mere confidence borrowed from a powerful patron.

Encouraged by Dūṣaṇa, the rākṣasas re-engage and attack Rāma using uprooted trees and stones.

Rāma’s unshaken composure is implied: the enemy needs external reassurance to face him again.