अध्याय १६ — शङ्कर-उमा-वरदानम् तथा तण्डि-स्तुतिः (Śaṅkara–Umā Boon-Granting and Taṇḍi’s Hymn)
भूरिकल्याणद विभो परं सत्यं नमोस्तु ते गन्धर्वराज विश्वावसु, दैत्यराज हिरण्याक्ष और देवराज इन्द्र भी आपकी वन्दना करते हैं। सबको महान् कल्याण प्रदान करनेवाले प्रभो! आप परम सत्य हैं। आपको नमस्कार है
bhūri-kalyāṇa-da vibho paraṁ satyaṁ namo 'stu te | gandharva-rāja viśvāvasuḥ daitya-rāja hiraṇyākṣaḥ deva-rāja indraś ca api tava vandanāṁ kurvanti | sarvebhyo mahān kalyāṇa-prada prabho tvam paraṁ satyam | tubhyaṁ namaḥ |
Vāyu-deva said: “O all-pervading Lord, bestower of abundant welfare—salutations to you. Gandharva-king Viśvāvasu, the Daitya-king Hiraṇyākṣa, and even Indra, king of the gods, offer you their reverence. O Lord who grants great good to all, you are the Supreme Truth. I bow to you.”
वायुदेव उवाच