Previous Verse
Next Verse

Shloka 80

ललितोपाख्याने मन्त्रतारतम्यकथनम्

Hierarchy of Mantras in the Lalitopākhyāna

देवतानां च पूज्यत्वमस्याः प्रोक्तं घटोद्भव / भण्डासुर वधायैषा प्रादुर्भूता चिदग्नितः

devatānāṃ ca pūjyatvamasyāḥ proktaṃ ghaṭodbhava / bhaṇḍāsura vadhāyaiṣā prādurbhūtā cidagnitaḥ

Hỡi Đấng sinh từ chiếc bình (Ghaṭodbhava), việc chư Thiên tôn kính thờ phụng Nàng đã được tuyên thuyết. Chính để diệt Bhaṇḍāsura mà Nàng hiển lộ từ ngọn lửa của Tâm Thức (cid-agni).

देवतानाम्of the deities
देवतानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootदेवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध) बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
पूज्यत्वम्worthiness of worship
पूज्यत्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपूज्यत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन; here as object/complement of ‘proktam’
अस्याःof her
अस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध) एकवचन
प्रोक्तम्has been declared
प्रोक्तम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; finite sense: ‘has been said’
घट-उद्भवO Pot-born (Agastya)
घट-उद्भव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootघट (प्रातिपदिक) + उद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (vocative) एकवचन; तत्पुरुषः—घटात् उद्भवः
भण्डासुरof Bhaṇḍāsura
भण्डासुर:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभण्ड (प्रातिपदिक) + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचन (understood with वधाय: भण्डासुरस्य)
वधायfor the slaying
वधाय:
Sampradana/Purpose (सम्प्रदान/चतुर्थी)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (सम्प्रदान) एकवचन; purpose dative
एषाthis (goddess)
एषा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (कर्तृ) एकवचन
प्रादुर्-भूताmanifested
प्रादुर्-भूता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रादुर् (अव्यय) + भू (धातु) → भूत (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; ‘having manifested/appeared’
चित्-अग्नितःfrom the consciousness-fire
चित्-अग्नितः:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootचित् (प्रातिपदिक) + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान) एकवचन; source: ‘from the fire of consciousness’