Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 105

ततो बंधप्रमुक्तेन सिंहेनेव च लीलया । वीरभद्रेण दक्षस्य नाशार्थं रोम चोद्धुतम्

tato baṃdhapramuktena siṃheneva ca līlayā | vīrabhadreṇa dakṣasya nāśārthaṃ roma coddhutam

پھر ویر بھدر—گویا بندھن سے چھوٹا ہوا شیر، اور جیسے کھیل ہی کھیل میں—دکش کی ہلاکت کے ارادے سے اپنے بدن کے رونگٹے جھٹک اٹھا۔

ततःthen/thereafter
ततः:
Sambandha (Temporal adverb/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; काल/अनन्तरार्थे (then/thereafter)
बन्धप्रमुक्तेनby (one) freed from bondage
बन्धप्रमुक्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootबन्ध (प्रातिपदिक) + प्र-मुच् (धातु)
Formतृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्, पुंलिङ्गे; क्त-प्रत्ययान्त ‘प्रमुक्त’ (released); षष्ठी-तत्पुरुषः ‘बन्धात् प्रमुक्तः’
सिंहेनby a lion
सिंहेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
इवlike/as
इव:
Sambandha (Comparison/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्ययम् (comparative particle)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
लीलयाplayfully; with ease
लीलया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootलीला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वीरभद्रेणby Vīrabhadra
वीरभद्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवीरभद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
दक्षस्यof Dakṣa
दक्षस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
नाशार्थम्for destruction
नाशार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootनाश (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (प्रयोजन/उद्देश्य), एकवचनम्; चतुर्थी-तत्पुरुषार्थे ‘नाशाय अर्थः’ = ‘for destruction’
रोमhair (body-hair)
रोम:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरोमन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
उद्धुतम्was shaken/raised up
उद्धुतम्:
Kriya (Result state/क्रियाफल)
TypeVerb
Rootउद्-धू (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगे ‘was shaken/raised’

Sārasvata (narration)

Tirtha: Gaṅgādvāra (implied target) / Vastrāpatha-kṣetra (frame)

Type: kshetra

Listener: Audience/interlocutor within the māhātmya (contextual)

Scene: Vīrabhadra, freed like a lion from bonds, shakes his body so that his hairs bristle and scatter—an omen of imminent destruction—while gaṇas surge behind him toward the sacrificial arena.

V
Vīrabhadra
D
Dakṣa

FAQs

Adharma invites swift and overwhelming consequence; divine power is effortless even when it appears playful.

No specific tīrtha is praised in this verse; it continues the Dakṣa-yajña narrative within the Prabhāsa-kṣetra section.

None.