Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 39

एताश्चान्याश्च बहवो हिमवत्प्रभवाः शुभाः । तासु स्नातो नरः स्वर्गं याति पातकवर्जितः

etāścānyāśca bahavo himavatprabhavāḥ śubhāḥ | tāsu snāto naraḥ svargaṃ yāti pātakavarjitaḥ

یہ اور بہت سی دوسری مبارک ندیاں، جو ہِمَوَت سے پیدا ہوئیں—ان میں غسل کرنے والا انسان گناہوں سے پاک ہو کر سُوَرگ کو پہنچتا ہے۔

एताःthese (rivers)
एताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (pronoun)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
अन्याःothers
अन्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
बहवःmany
बहवः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘नद्यः’ (स्त्री) प्रति अर्थतः विशेषणं, परन्तु रूपेण पुंलिङ्ग-प्रथमा-बहुवचन (usage)
हिमवत्प्रभवाःarising from the Himālaya
हिमवत्प्रभवाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootहिमवत् + प्रभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—हिमवतः प्रभवाः (originating from Himavat)
शुभाःauspicious
शुभाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तासुin them (in those rivers)
तासु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
स्नातःhaving bathed
स्नातः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√स्ना (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘स्नात’ = having bathed
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्वर्गम्to heaven
स्वर्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
यातिgoes/attains
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
पातकवर्जितःfree from sin
पातकवर्जितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपातक + वर्जित (√वृज्/√वर्ज् धातु, क्त कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—पातकैः वर्जितः (free from sins)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Himavat-prabhava nadyaḥ (collective sacred rivers)

Type: tirtha

Listener: Gaja

Scene: A pilgrim stands waist-deep in a clear, fast Himalayan river, hands joined in añjali; snowy peaks of Himavat rise behind; sages on the bank chant while sunlight glitters on the water, suggesting sin washing away and ascent to svarga.

H
Himavat (Himalaya)
S
Sacred rivers (tīrthas)

FAQs

Tīrtha-snāna is portrayed as a powerful dharmic purifier that leads to sinlessness and heavenly attainment.

The verse sits within Vastrāpathakṣetra-māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa), while referencing a wider network of Himalayan-origin sacred rivers.

Snāna (ritual bathing) in sacred rivers, with the stated fruit of pāpa-kṣaya and svarga-prāpti.