Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 23

लक्ष्मीं नदीं ततो गच्छेद्गच्छन्तीं सागरं प्रति । यस्या दर्शनमात्रेण मुच्यते सर्वपातकैः

lakṣmīṃ nadīṃ tato gacchedgacchantīṃ sāgaraṃ prati | yasyā darśanamātreṇa mucyate sarvapātakaiḥ

پھر وہ لکشمی ندی کے پاس جائے جو سمندر کی طرف بہتی ہے؛ جس کے محض دیدار سے انسان تمام بڑے گناہوں سے رہائی پا لیتا ہے۔

लक्ष्मीम्Lakṣmī (name of the river)
लक्ष्मीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलक्ष्मी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन
नदीम्river
नदीम्:
Karma (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन; लक्ष्मीम् इति विशेष्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रमबोधक (then)
गच्छेत्should go
गच्छेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्
गच्छन्तीम्flowing/going
गच्छन्तीम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootगम् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (Present active participle), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नदीम् इति विशेषणम्
सागरम्the ocean
सागरम्:
Gati-karma (Goal/गतिकर्म)
TypeNoun
Rootसागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन
प्रतिtowards
प्रति:
Sambandha (Directional/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formउपसर्गसदृश-अव्यय/पूर्वसर्ग (preposition: towards)
यस्याःof which (river)
यस्याः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन; सम्बन्ध (of which)
दर्शनमात्रेणby mere sight
दर्शनमात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदर्शन + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/3rd), एकवचन; तत्पुरुषः (दर्शनस्य मात्रम्)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोग (passive: is released)
सर्वपातकैःfrom all sins
सर्वपातकैः:
Apadana (Separation/from/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/3rd), बहुवचन; कर्मधारयः (सर्वाणि पातकानि)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Tirtha: Lakṣmī-nadī

Type: river

Listener: Pilgrim-seeker / addressed brāhmaṇa audience (implicit)

Scene: A pilgrim approaches a luminous river named Lakṣmī flowing toward the ocean; the sea glitters ahead, and the pilgrim folds hands in reverence, suggesting purification through mere sight.

L
Lakṣmī-nadī
S
Sāgara (Ocean)

FAQs

Sacred geography is itself salvific—contact even through darśana can purify grave sin.

The Lakṣmī-nadī (river Lakṣmī) flowing toward the ocean.

Darśana—going to behold the sacred river (with implied reverence and pilgrimage).