Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 23

काम-शक्र-संवादः / Dialogue of Kāma and Śakra

Indra

पंचैव मृदवो बाणास्ते च पुष्पमया मम । चापस्त्रिधा पुष्पमयश्शिंजिनी भ्रमरार्ज्जिता । बलं सुदयिता मे हि वसंतः सचिवस्स्मृतः

paṃcaiva mṛdavo bāṇāste ca puṣpamayā mama | cāpastridhā puṣpamayaśśiṃjinī bhramarārjjitā | balaṃ sudayitā me hi vasaṃtaḥ sacivassmṛtaḥ

میرے پانچ تیر نرم ہیں اور پھولوں سے بنے ہیں۔ میرا کمان بھی سہ گانہ اور پھولوں کا ہے؛ بھنوروں سے آراستہ اس کی ڈوری میٹھی گونج پیدا کرتی ہے۔ میری قوت میری محبوبہ ہے؛ اور بسنت کو میرا وزیر یاد کیا جاتا ہے۔

पञ्चfive
पञ्च:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक, (विशेषण-रूपेण) प्रथमा, बहुवचन (बाणाः इत्यस्य विशेषण)
एवindeed/only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (only/indeed)
मृदवःsoft/gentle
मृदवः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृदु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बाणाः इत्यस्य विशेषण
बाणाःarrows
बाणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तेthose/they
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (and)
पुष्पमयाःmade of flowers
पुष्पमयाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुष्प + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (पुष्पस्य मयाः = made of flowers), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ते/बाणाः इत्यस्य विशेषण
ममmy/of me
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (genitive), एकवचन; सर्वनाम
चापःbow
चापः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
त्रिधाthreefold
त्रिधा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootत्रिधा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: “in three ways/threefold”)
पुष्पमयःflower-made
पुष्पमयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुष्प + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (made of flowers), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; चापः इत्यस्य विशेषण
शिंजिनीbowstring (jingling string)
शिंजिनी:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिंजिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; चापस्य संबद्धा (bow-string/tingling string)
भ्रमरार्जिताadorned by bees
भ्रमरार्जिता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभ्रमर + अर्जित (कृदन्त, क्त)
Formतत्पुरुष-समास (भ्रमरैः अर्जिता = adorned/attended by bees), क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शिंजिनी इत्यस्य विशेषण
बलम्strength
बलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सुदयिता(is) very dear/beloved
सुदयिता:
Sambandha (सम्बन्ध/विधेय)
TypeNoun
Rootसु + दयिता (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (सु-दयिता = very dear/beloved), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बलम् इत्यस्य विधेय/सम्बन्ध
मेmy/to me
मे:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-रूप (enclitic), एकवचन; अत्र षष्ठी (of me)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
वसन्तःSpring (Vasanta)
वसन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सचिवःminister/attendant
सचिवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसचिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्मृतःis called/considered
स्मृतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगेण ‘is called/considered’

Kama (Manmatha), as described within the Rudrasaṃhitā narrative

Tattva Level: pasha

Offering: pushpa

K
Kama (Manmatha)
V
Vasanta (Spring)

FAQs

The verse personifies desire (Kama) as gentle yet binding—flower-made weapons show that attachment can appear sweet, but it still pierces the mind; Shaiva Siddhanta stresses mastery of kama through devotion and discernment to move toward Shiva-realization.

In Linga/Saguna Shiva worship, the devotee offers flowers outwardly while inwardly restraining the ‘flower-arrows’ of desire; the Linga becomes a focus for turning attraction away from fleeting objects toward Shiva, the स्थिर (steady) Reality.

Practice japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) with breath awareness and sense-restraint, especially in springtime or festival seasons, converting emotional agitation into bhakti and inner steadiness.