Previous Verse

Shloka 28

इन्द्रजित्-हनूमद्-युद्धं तथा निकुम्भिलायां होमः

Indrajit vs Hanuman; Indrajit’s Nikumbhila rite

अथेन्द्रजिद्राक्षभूतयेतुजुहावहव्यंविधिनाविधानवित् ।दृष्टवाव्यतिष्ठन्त च राक्षसास्तेमहासमूहेषुसमानयज्ञाः ।।।।

athendrajid rākṣasabhūtaye tu juhāva havyaṃ vidhinā vidhānavit | dṛṣṭvā vyatiṣṭhanta ca rākṣasās te mahāsamūheṣu samānayajñāḥ ||

تب اندرَجِت—جو آدابِ یَجْن اور طریقۂ رسم کا ماہر تھا—قانون کے مطابق ہَوِی (نذرانہ) کو ہُتاشن (آگ) میں ڈالتا گیا؛ اور راکشس بڑے بڑے جھنڈوں میں جمع ہو کر، یَجْن میں ہم آہنگ، کھڑے ہو کر تماشا دیکھتے رہے۔

राघवःRaghava (Rama)
राघवः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (and)
अपिalso
अपि:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपेक्षार्थ-निपात (also/even)
विपुलम्great/immense
विपुलम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of तम्/निर्घोषम्)
TypeAdjective
Rootविपुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
तम्that
तम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; सर्वनाम
राक्षसवनौकसाम्of the rakshasas and vanaras
राक्षसवनौकसाम्:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराक्षस + वनौकस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्; द्वन्द्व-समासः (राक्षसाश्च वनौकसश्च)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Root√श्रु (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having heard’
सङ्ग्रामनिर्घोषम्the roar of battle
सङ्ग्रामनिर्घोषम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootसङ्ग्राम + निर्घोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; तत्पुरुषः (सङ्ग्रामस्य निर्घोषः)
जाम्बवन्तम्Jāmbavān
जाम्बवन्तम्:
सम्प्रदान/कर्म (Addressee)
TypeNoun
Rootजाम्बवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
indeed
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formस्मरण/प्रसिद्ध्यर्थक-निपात (emphatic particle)

"Return and come in front, close to me and follow me. It is not proper for you to win wars and be praised."

I
Indrajit
R
Rākṣasas
A
Agni (sacrificial fire)
N
Nikumbhilā (implied ritual setting)

FAQs

Technical correctness (vidhi) is not equal to dharma; righteousness requires right purpose and moral restraint, not merely ritual expertise.

Indrajit completes a formal oblation with a rākṣasa audience assembled, signaling coordinated preparation for further conflict.

Implicitly, the virtue is ethical discernment; explicitly, Indrajit is shown as competent but morally misdirected.