Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

इन्द्रजितः ब्रह्मास्त्र-यागः तथा वानरसेनाविध्वंसः

Indrajit’s Brahmastra Rite and the Crushing of the Vanara Host

ततोज्वलनसङ्काशैश्शरैर्वानरयूथपाः ।ताडिताश्शक्रजिद्बाणैःप्रफुल्लाइवकिंशुकाः ।।।।

tato jvalanasaṅkāśaiḥ śarair vānarayūthapāḥ |

tāḍitāḥ śakrajidbāṇaiḥ praphullā iva kiṃśukāḥ ||

پھر شکر جِت کے تیروں سے، جو آگ کی مانند چمکتے تھے، زخمی وانر یوته پتی ایسے دکھائی دیے جیسے کِمشُک کے درخت پورے کھلے پھولوں سے لال ہو گئے ہوں۔

ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषणम् (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb)
ज्वलन-सङ्काशैःfire-like
ज्वलन-सङ्काशैः:
विशेषणम् (Adjectival to Karaṇa)
TypeAdjective
Rootज्वलन (प्रातिपदिक) + सङ्काश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-बहुवचनम् (Instrumental plural, masc.); विशेषणम् (of शरैः)
शरैःby arrows
शरैः:
करणम् (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-बहुवचनम् (Instrumental plural, masc.)
वानर-यूथपाःVanara troop-leaders
वानर-यूथपाः:
कर्मणि कर्तृवत्/अनुभोक्ता (Patient/affected subjects)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक) + यूथप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nominative plural, masc.)
ताडिताःstruck
ताडिताः:
विशेषणम् (Predicate adjective of vānarayūthapāḥ)
TypeAdjective
Rootताड् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); पुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); कर्मणि (passive sense)
शक्रजित्-बाणैःby Indrajit’s arrows
शक्रजित्-बाणैः:
करणम् (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootशक्रजित् (प्रातिपदिक) + बाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-बहुवचनम् (Instrumental plural, masc.)
प्रफुल्लाःin full bloom
प्रफुल्लाः:
विशेषणम् (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootप्रफुल्ल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nom. pl. masc.); उपमान-विशेषणार्थे (as in simile)
इवlike
इव:
उपमा-सूचक (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (simile particle)
किंशुकाःkimsuka trees
किंशुकाः:
उपमानम् (Upamāna)
TypeNoun
Rootकिंशुक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-बहुवचनम् (Nominative plural, masc.); उपमानम् (standard of comparison)

Struck by Indrajith's arrows, the (bodies of) Vanara troops were glowing like Kimsuka trees (red in colour) bearing flowers.

I
Indrajit (Śakrajit)
V
Vanara troop-leaders (yūthapāḥ)
K
Kiṃśuka tree

FAQs

The verse uses beauty-imagery to depict suffering, reminding that dharma requires seeing beyond spectacle to the real cost of violence.

Vanara commanders are hit by fiery-looking arrows, and the battlefield takes on a vivid, red-flowering appearance.

The troop-leaders’ prominence and willingness to stand at the front is implied, even as they are wounded.