Previous Verse
Next Verse

Shloka 39

कुम्भकर्णविबोधनम्

The Awakening of Kumbhakarna

तंशैलशृङ्गैर्मुसलैर्गदाभिर्वृक्षैस्तरैर्मुद्गरमुष्टिभिश्च ।सुखप्रसुप्तंभुविकुम्भकर्णंरक्षांस्युदग्राणितदानिजघ्नुः ।।।।

taṃ śailaśṛṅgair musalair gadābhir vṛkṣais tarair mudgara-muṣṭibhiś ca | sukha-prasuptaṃ bhuvi kumbhakarṇaṃ rakṣāṃsy udagrāṇi tadā nijaghnuḥ ||

تب جوش میں بھرے ہوئے راکشسوں نے زمین پر آرام سے سوئے ہوئے کُمبھکرن کو جگانے کے لیے پہاڑی چوٹیوں، مُوسلوں، گداؤں، درختوں، ہتھوڑوں اور مُکّوں تک سے پے در پے ضربیں لگائیں۔

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
शैलशृङ्गैःwith mountain-peaks/rocks
शैलशृङ्गैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशैल-शृङ्ग (प्रातिपदिक; components: शैल + शृङ्ग)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
मुसलैःwith pestles/bars
मुसलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुसल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
गदाभिःwith maces
गदाभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
वृक्षैःwith trees
वृक्षैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
तरैःwith trees
तरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
मुद्गरमुष्टिभिःwith hammers and fists
मुद्गरमुष्टिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुद्गर-मुष्टि (प्रातिपदिक; components: मुद्गर + मुष्टि)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (mudgars and fists)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सुखप्रसुप्तम्sleeping comfortably
सुखप्रसुप्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख-प्रसुप्त (प्रातिपदिक; components: सुख + प्रसुप्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निष्ठा-कृदन्त (प्रसुप्त) विशेषण (of कुम्भकर्णम्)
भुविon the ground
भुवि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक: भुव्/भूमि)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
कुम्भकर्णम्Kumbhakarna
कुम्भकर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकुम्भकर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
रक्षांसिthe rakshasas
रक्षांसि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
उदग्राणिfierce/impetuous
उदग्राणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउदग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of रक्षांसि)
तदाthen
तदा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (then)
निजघ्नुःthey struck
निजघ्नुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+हन् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद

Then the excited Rakshasas could not wake up Kumbhakarna happily sleeping on the ground in spite of hitting with rocks and trees and their fists.

K
Kumbhakarṇa
R
Rākṣasas
G
Gadā
M
Musala
V
Vṛkṣa (trees)

FAQs

The verse implicitly contrasts restraint with excess: when reasoned means fail, the group resorts to violent escalation, illustrating how urgency can slide into disproportionate action.

Physical attempts intensify: the rākṣasas beat the sleeping Kumbhakarṇa with heavy objects and fists to wake him.

Relentless effort (though portrayed through harsh methods) and the sheer immovability of Kumbhakarṇa’s sleep.