Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

युद्धकाण्डे एकोनषष्टितमः सर्गः

Rāvaṇa’s Assault on Nīla and Lakṣmaṇa; Hanumān Bears Rāma

हाऽगतंमांसहितंभवद्भिर्वनौकसश्छिद्रमिदंविदित्वा ।शून्यापुरींदुष्प्रसहांप्रमथ्यप्रधर्षयेयुस्सहसासमेताः ।।6.59.34।।

hāgataṃ māṃ sahitaṃ bhavadbhir vanaukasaś chidram idaṃ viditvā | śūnyāṃ purīṃ duṣprasahāṃ pramathya pradharṣayeyuḥ sahasā sametāḥ ||6.59.34||

“اگر بن کے رہنے والے جان لیں کہ میں تمہارے ساتھ یہاں باہر آیا ہوں تو اسے کمزوری کا رخنہ سمجھیں گے؛ پھر وہ اچانک جمع ہو کر اس خالی پڑی، دشوار فتح پوری میں گھس کر اسے روند ڈالیں گے اور لوٹ مار کریں گے۔”

alas!/ah!
:
Sambodhana/Prayoga (सम्बोधन/प्रयोग)
TypeIndeclinable
Roothā (अव्यय)
Formविस्मय/खेद-निपात (exclamatory particle)
āgatamcome, arrived
āgatam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootāgata (कृदन्त-प्रातिपदिक; √gam)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; माम् इत्यस्य विशेषणम् (me who has come)
māmme
mām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
sahitamtogether (with you), accompanied
sahitam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsahita (कृदन्त-प्रातिपदिक; √sah)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; माम् इत्यस्य विशेषणम्
bhavadbhiḥby/with you
bhavadbhiḥ:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootbhavat (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; आद्यर्थे सह (with you)
vanaukasaḥforest-dwellers (Vanaras)
vanaukasaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvanaukas (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तृपदम् (subject of pradharṣayeyuḥ)
chidramweak point, breach
chidram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootchidra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; viditvā इत्यस्य कर्म
idamthis
idam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; chidram इत्यस्य विशेषणम्
viditvāhaving known
viditvā:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√vid (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
śūnyāmempty
śūnyām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśūnya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; purīm इत्यस्य विशेषणम्
purīmcity
purīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpurī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
duṣprasahāmhard to assail
duṣprasahām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootduṣprasaha (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; purīm इत्यस्य विशेषणम्
pramathyahaving crushed/devastated
pramathya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√math (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
pradharṣayeyuḥthey might storm/assail
pradharṣayeyuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√dhṛṣ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, बहुवचन
sahasāsuddenly, by force
sahasā:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootsahasā (अव्यय)
Formप्रकार-अव्यय (suddenly/forcibly)
sametāḥassembled, together
sametāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsam-eta (कृदन्त-प्रातिपदिक; √i)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; vanaukasaḥ इत्यस्य विशेषणम्; क्त (past participle)

"Coming to know that I am here with you, this side, considering it to be a weak point, the forest dwellers may enter the vacant city and Devastate all united."

R
Rāvaṇa
V
Vānaras (vanaukasaḥ)
L
Laṅkā (city, purī)

FAQs

Prudence in leadership: a ruler must anticipate consequences and protect civilians and infrastructure by not leaving avoidable vulnerabilities.

Rāvaṇa explains why city defenses must remain vigilant: his absence from the city could invite a Vānara incursion.

Strategic foresight—recognizing how an opponent may exploit a ‘chidra’ (gap).