Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

शरबन्धनविलापः

The Lament under the Net of Arrows

धिङ्मांदुष्कृतकर्माणमनार्यंमत्कृतेह्यसौ ।लक्ष्मणःपतितश्शेतेशरतल्पेगतासुवत् ।।6.49.12।।

dhiṅ māṃ duṣkṛtakarmāṇam anāryaṃ matkṛte hy asau |

lakṣmaṇaḥ patitaḥ śete śaratalpe gatāsuvat || 6.49.12 ||

مجھ پر افسوس! میں بدکردار اور بےشرف ہوں؛ میری ہی خاطر لکشمن گِر پڑا ہے اور تیروں کے بستر پر یوں پڑا ہے گویا اس کی جان نکل گئی ہو۔

धिङ्shame!
धिङ्:
भाव (Exclamation/भाव)
TypeIndeclinable
Rootधिङ् (अव्यय)
Formनिन्दासूचक अव्यय (interjection of censure)
माम्me
माम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
दुष्कृतकर्माणम्of sinful deeds
दुष्कृतकर्माणम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुष्कृत-कर्मन् (प्रातिपदिक; दुष्कृत + कर्माणम्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifier) माम्; समासः षष्ठी/कर्मधारय-प्रायः: 'दुष्कृतं कर्म यस्य' (sinful-deeded)
अनार्यम्ignoble
अनार्यम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनार्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण माम्
मत्कृतेbecause of me
मत्कृते:
हेतु (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootमत्-कृत (प्रातिपदिक; मत् + कृते)
Formहेत्वर्थे सप्तमी-तत्पुरुषात् निष्पन्नं अव्ययीभावप्रायं पदम्; 'for my sake/because of me' (locative of cause)
हिindeed
हि:
हेतु (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चय/हेतुसूचक अव्यय
असौthat one (he)
असौ:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
पतितःfallen
पतितः:
क्रिया-विशेषण/विधेय (Predicative/विधेय)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formक्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय (predicative)
शेतेlies
शेते:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootशी (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, आत्मनेपद
शरतल्पेon a bed of arrows
शरतल्पे:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशर-तल्प (प्रातिपदिक; शर + तल्प)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (locative/अधिकरण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः ('bed of arrows')
गतासुवत्as if lifeless
गतासुवत्:
उपमान/विशेषण (Simile-qualifier/उपमान)
TypeAdjective
Rootगत-असु-वत् (प्रातिपदिक; गत + असु + वत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान/विशेषण लक्ष्मणः; बहुव्रीहिः: 'गताः असवः यस्य' (whose life-breaths have gone) + वत् (like)

"What a pity! Me of sinful deeds and not a noble one, because of whose action Lakshmana's life having departed and lying on the bed of arrows."

L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma includes owning responsibility: Rāma’s lament shows an ethical conscience that refuses self-justification when a loved one suffers for his cause.

Seeing Lakṣmaṇa motionless on an arrow-bed, Rāma assumes the worst and condemns himself as the cause of Lakṣmaṇa’s fate.

Moral accountability and humility: Rāma judges himself harshly rather than blaming others.