Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

चतुश्चत्वारिंशः सर्गः (Sarga 44): निशायुद्धम्, धूलिरुधिरप्रवाहः, इन्द्रजितो मायायुद्धम्

माययासम्वृतस्तत्रमोहयन्राघवौयुधि ।अदृश्यस्सर्वभूतानांकूटयोधीनिशाचरः ।।।।बबन्धशरबन्धेनभ्रातरौरामलक्ष्मणौ ।

māyayā saṃvṛtas tatra mohayan rāghavau yudhi |

adṛśyaḥ sarvabhūtānāṃ kūṭayodhī niśācaraḥ ||

babandha śarabandhena bhrātarau rāmalakṣmaṇau ||

وہاں وہ مایا سے ڈھکا ہوا، جنگ میں دونوں راغھوؤں کو فریب دے رہا تھا؛ سب مخلوقات کی نگاہ سے اوجھل، مکار جنگجو وہ نشاچر، رام اور لکشمن دونوں بھائیوں کو تیروں کے بندھن سے باندھ گیا۔

māyayāby magic
māyayā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootmāyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, तृतीया, एकवचनम्
saṃvṛtaḥcovered / concealed
saṃvṛtaḥ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootsam-√vṛ (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः, पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — निशाचरस्य विशेषणम्
tatrathere
tatra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम्
mohayandeluding
mohayan:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√muh (धातु) + शतृ (वर्तमान कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्तः (present active participle), पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — कर्तरि; ‘deluding’
rāghavauthe two Raghavas (Rama and Lakshmana)
rāghavau:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāghava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्विवचनम् (dual), द्वितीया-विभक्तिः (accusative)
yudhiin battle
yudhi:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootyudh (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (युध्), सप्तमी, एकवचनम्
adṛśyaḥinvisible
adṛśyaḥ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Roota-dṛśya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — निशाचरस्य विशेषणम्
sarvabhūtānāmof all beings
sarvabhūtānām:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootsarva-bhūta (प्रातिपदिक)
Formसमासः: कर्मधारय/तत्पुरुषभावः ‘सर्वाणि भूतानि’; षष्ठी-विभक्तिः (genitive), बहुवचनम् (plural)
kūṭayodhīfighting deceitfully / covert warrior
kūṭayodhī:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootkūṭa-yodhin (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘कूटेन (छलेन) योधी’ (one who fights by deceit); पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — निशाचरस्य विशेषणम्
niśācaraḥthe night-ranger (rakshasa)
niśācaraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootniśācara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
babandhabound
babandha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√bandh (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
śarabandhenawith a net/bond of arrows
śarabandhena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootśara-bandha (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘शराणां बन्धः’ (bond/net of arrows); पुंलिङ्गम्, तृतीया, एकवचनम्
bhrātarauthe two brothers
bhrātarau:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्
rāmalakṣmaṇauRama and Lakshmana
rāmalakṣmaṇau:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāma + lakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formसमासः: द्वन्द्वः (इतरेतर-द्वन्द्व) ‘रामश्च लक्ष्मणश्च’; पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्

In that pitch darkness, which was difficult even to move, the Rakshasas overcome by anger and lost senses were wandering devouring the monkeys.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
N
Niśācara (Indrajit/Rāvaṇi)
M
Māyā

FAQs

Dharma values openness and fairness; the ‘kūṭayodhī’ (treacherous fighter) represents adharma—victory sought through delusion rather than honorable engagement.

Indrajit uses māyā to become unseen, confuses the brothers in combat, and binds them with an arrow-net.

The brothers’ commitment to dharma is emphasized indirectly: even when bound by deceit, they remain the righteous center around which the moral narrative turns.