Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

अयोध्याप्रत्यागमन-सन्देशः

Hanuman Sent Ahead to Ayodhya

क्रोशमात्रेत्वयोध्यायाचशीरकृष्णाजिनम्बरम् ।।6.128.29।।ददर्शभरतंदीनंकृशमाश्रमवासिनम् ।जटिलंमलदिग्धाङ्गंभ्रातृव्यसनकर्शितम् ।।6.128.30 ।फलमूलाशिनंदान्तंतापसंधर्मचारिणम् ।समुन्नतजटाभारंवल्कलाजिनवाससम् ।।6.128.31।।नियतंभावितात्मानंब्रह्मर्षिसमतेजसम् ।पादुकेतेपुरस्कृत्यप्रशासन्तंवसुन्धराम् ।।6.128.32 ।चातुर्वर्णस्यलोकस्यत्रातारंमहतोभयात् ।उपस्थितममात्यैश्चशुचिभिश्चपुरोहितैः ।।6.128.33।।बलमुख्यैश्चयुक्तैश्चकाषायाम्बरदारिभिः ।

ayodhyāṃ tvarito gatvā śīghraṃ plavaga-sattama |

jānīhi kaccit kuśalī jano nṛpati-mandire ||6.128.3||

اے بندروں کے سردار! تیزی سے ایودھیا جاؤ؛ فوراً معلوم کرو کہ راجا کے محل میں لوگ خیریت سے تو ہیں؟

नियतम्disciplined
नियतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनियत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
भावितात्मानम्whose self is purified/meditated upon
भावितात्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभावित-आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्। समासः: भावितः आत्मा यस्य = भावितात्मन् (कर्मधारय)
ब्रह्मर्षिसमतेजसम्having brilliance equal to a brahmarshi
ब्रह्मर्षिसमतेजसम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootब्रह्मर्षि-सम-तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्। समासः: ब्रह्मर्षिणा समं तेजः यस्य = ब्रह्मर्षिसमतेजस् (तृतीया/सप्तमी-अर्थे तत्पुरुषः; ‘सम’ उपपद-समासभावः)
पादुकेthe two sandals
पादुके:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपादुका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन; संज्ञा
तेyour
ते:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन; सर्वनाम
पुरस्कृत्यhaving placed in front
पुरस्कृत्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस्-कृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/त्वान्त), ‘having placed in front’
प्रशासन्तम्ruling/governing
प्रशासन्तम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootप्र-शास् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/शानच्-प्रत्यय), परस्मैपदी धातु; पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘ruling’ (present participle)
वसुन्धराम्the earth
वसुन्धराम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवसुन्धरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; संज्ञा

' At a distance of two miles from Ayodhya, Hanuman saw Bharata living in a hermitage wearing black skin of antelope, emaciated, piteous, not clean, without any cleaning of the body, affected by the separation from brother living on fruits and roots, subdued practicing austerities, following righteous practices disciplined, soul purified by meditation, like Brahmarshi in brilliance, placing your sandals on ground ruling the earth, all the four divisions free from fear on all sides, protecting the upright, ministers, priests, united with chiefs of army stood there' (reported Hanuman).

R
Rāma
H
Hanumān
A
Ayodhyā

FAQs

A ruler’s dharma includes concern for the people’s welfare; even amid personal trials, Rāma prioritizes the well-being of Ayodhyā’s citizens.

Rāma dispatches Hanumān ahead to Ayodhyā to assess conditions before Rāma’s return.

Rāma’s rājadhamma (duty of kingship) expressed as vigilance for public welfare.