Next Verse

Shloka 1

रावणदर्शनम्

Hanuman Beholds Ravana in Court

ततस्स कर्मणा तस्य विस्मितो भीमविक्रमः।हनुमान्रोषताम्राक्षो रक्षोधिपमवैक्षत।।5.49.1।।

tatassa karmaṇā tasya vismito bhīmavikramaḥ | hanumān roṣatāmrākṣo rakṣodhipam avaikṣata ||5.49.1||

پھر ہنومان—جو ہیبت ناک پرाकرم والا تھا—اس سلوک پر حیران ہو کر، غصّے سے سرخ آنکھوں کے ساتھ، رाक्षسوں کے ادھیپتی پر نظریں جما بیٹھا۔

ततःthen
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनन्तर/अपादानार्थक-प्रयोगः (then/thereupon)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
कर्मणाby the act
कर्मणा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया, एकवचनम्
तस्यof him/that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी, एकवचनम्
विस्मितःastonished
विस्मितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि+स्मि (धातु) → विस्मित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
भीमविक्रमःone of terrible prowess
भीमविक्रमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभीम (प्रातिपदिक) + विक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्; बहुव्रीहिः: भीमः विक्रमः यस्य (of terrible prowess)
हनुमान्Hanuman
हनुमान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
रोषताम्राक्षःwith eyes reddened by anger
रोषताम्राक्षः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरोष (प्रातिपदिक) + ताम्र (प्रातिपदिक) + अक्षि/अक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्; बहुव्रीहिः: रोषेण ताम्रे अक्षिणी यस्य (whose eyes are copper-red with anger)
रक्षोधिपम्the demon-king
रक्षोधिपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक) + अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: रक्षसाम् अधिपः (lord of rakshasas)
अवैक्षतbeheld/looked at
अवैक्षत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअव+ईक्ष् (धातु)
Formलकारः लङ् (Imperfect), पुरुषः प्रथमः, वचनम् एकवचनम्, परस्मैपदम्

The highly courageous Hanuman, astonished at the action (of binding and dragging him to the court) by the demon king looked at him with eyes turned red in anger.

H
Hanumān
R
Rākṣasādhipa (Rāvaṇa)

FAQs

The verse highlights the breach of proper conduct toward a messenger; even in conflict, dharma restrains cruelty and demands measured treatment of envoys.

Hanuman, having been seized and brought toward the royal presence, reacts inwardly—astonished and angered—before looking directly at the demon-king.

Hanuman’s fearless composure and moral clarity: he does not collapse under intimidation, but assesses the king directly.