Previous Verse
Next Verse

Shloka 16

एकोनपञ्चाशः सर्गः (Sarga 49)

Aṅgada Re-energizes the Southern Search Party

ते शारदाभ्रप्रतिमं श्रीमद्रजतपर्वतम्।शृङ्गवन्तं दरीमन्तमधिरुह्य च वानराः।।।।तत्र लोध्रवनं रम्यं सप्तपर्णवनानि च।व्यचिन्वंस्ते हरिवरास्सीता दर्शनकाङ्क्षिणः।।।।

te śāradābhrapratimaṃ śrīmadrajataparvataṃ | śṛṅgavantaṃ darīmantaṃ adhiruhya ca vānarāḥ || tatra lodhravanaṃ ramyaṃ saptaparṇavanāni ca | vyacinvaṃs te harivarāḥ sītādarśanakāṅkṣiṇaḥ ||

سیتا کے دیدار کے شوق میں اُن برگزیدہ وانروں نے شریمان رَجَت پربت—جو خزاں کے بادلوں سا دکھائی دیتا تھا، چوٹیوں سے آراستہ اور غاروں سے بھرا ہوا—پر چڑھائی کی۔ وہاں انہوں نے دلکش لودھر کے جھنڈ اور سَپتَپَرْن کے بن بھی چھان مارے۔

तेthose
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘those’
शारदाभ्रप्रतिमम्resembling autumn clouds
शारदाभ्रप्रतिमम्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootशारद (प्रातिपदिक) + अभ्र (प्रातिपदिक) + प्रतिम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (पर्वतम्-विशेषणम्) तत्पुरुषः: शारदानि अभ्राणि इव प्रतिमम् (like autumn clouds)
श्रीमत्splendid
श्रीमत्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootश्रीमत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; पर्वतम्-विशेषणम् (rich/splendid)
रजतपर्वतम्the silver mountain
रजतपर्वतम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरजत (प्रातिपदिक) + पर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः: रजतः पर्वतः (silver mountain)
शृङ्गवन्तम्having peaks
शृङ्गवन्तम्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootशृङ्गवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; पर्वत-विशेषणम्
दरीमन्तम्having caverns
दरीमन्तम्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootदरीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; पर्वत-विशेषणम्
अधिरुह्यhaving climbed
अधिरुह्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootअधि + रुह् (धातु)
Formकृदन्त—क्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive): ‘having ascended’
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वानराःmonkeys
वानराः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेश-अव्यय (locative adverb: ‘there’)
लोध्रवनम्lodhra-grove
लोध्रवनम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootलोध्र (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः: लोध्राणां वनम्
रम्यम्charming
रम्यम्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; लोध्रवन-विशेषणम्
सप्तपर्णवनानिsaptaparṇa-groves
सप्तपर्णवनानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसप्त (प्रातिपदिक) + पर्ण (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; तत्पुरुषः: सप्तपर्णानां वनानि
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
व्यचिन्वन्searched
व्यचिन्वन्:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootवि + चि (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद; पाठभेदे ‘व्यचिन्वन्’ (3pl)
तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तृ-निर्देशक (resumptive)
हरिवराःbest of monkeys
हरिवराः:
कर्ता (Karta/Subject; apposition)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक) + वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः/कर्मधारयवत्: हरिषु वराः (best among monkeys)
सीतादर्शनकाङ्क्षिणःdesiring to see Sita
सीतादर्शनकाङ्क्षिणः:
कर्तृ-विशेषण (Agent-qualifier)
TypeAdjective
Rootसीता (प्रातिपदिक) + दर्शन (प्रातिपदिक) + काङ्क्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; (हरिवराः-विशेषणम्) तत्पुरुषः: सीतायाः दर्शनं काङ्क्षन्ति ये

Eager to find Sita, the best of monkeys climbed the silver mountain rich with peaks and caverns resembling the autumnal clouds. And looked out into the Lodhra grove and the garden of seven leaves (banara plantations).

S
Sītā
V
vānara-s (harivarāḥ)

FAQs

Dharma as loyal service: the searchers pursue Sītā with focused intention, using effort and method rather than despair.

The vānara troop climbs a prominent mountain and surveys/combines terrain-search with grove-by-grove inspection.

Bhakti to the entrusted cause (commitment to Rāma’s purpose) and niṣṭhā (single-minded resolve).