Shloka 73

ततस्तं समनुज्ञाय गुहमिक्ष्वाकुनन्दनः।जगाम तूर्णमव्यग्रः सभार्यः सह लक्ष्मणः।।2.52.73।।

tatas taṃ samanujñāya guham ikṣvākunandanaḥ | jagāma tūrṇam avyagraḥ sabhāryaḥ saha lakṣmaṇaḥ || 2.52.73 ||

پھر اِکشواکو وَنش کے نندن نے گُہ سے اجازت لے کر، بے اضطراب دل کے ساتھ، اپنی بھاریا اور لکشمن سمیت تیزی سے روانگی اختیار کی۔

ततःthen
ततः:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, अनन्तरवाचक
तम्him
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
समनुज्ञायhaving taken leave (after permitting)
समनुज्ञाय:
Purvakala (पूर्वकाल/Preceding action)
TypeVerb
Rootसम्-अनु-ज्ञा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव (indeclinable): ‘having permitted/taken leave’
गुहम्Guha
गुहम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगुह (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
इक्ष्वाकु-नन्दनःRama, delight of the Ikshvakus
इक्ष्वाकु-नन्दनः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootइक्ष्वाकु (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: इक्ष्वाकूणां नन्दनः (delight/descendant of Ikṣvāku line), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
जगामwent
जगाम:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन, परस्मैपद
तूर्णम्swiftly
तूर्णम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण/Adverb)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय)
Formरीत्यर्थ-अव्यय (adverb of manner)
अव्यग्रःunperturbed
अव्यग्रः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeAdjective
Rootअ-व्यग्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; नञ्-समास: ‘unagitated, calm’
स-भार्यःwith (his) wife
स-भार्यः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपपद) + भार्या (प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुष: भार्यया सह (with wife), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
सहwith
सह:
Sahakari (सहकारी/Accompaniment)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-योगे अव्यय
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Sahakari (सहकारी/Companion)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सह इत्यस्य सहचारी

Rama, Delight of the Iksvakus, then permitted Guha to take leave. And departed quickly with his consort and Lakshmana in peace.

R
Rama (Ikṣvākunandana)
G
Guha
S
Sita
L
Lakshmana

FAQs

Dharma includes propriety in relationships: Rāma departs only after due leave-taking, maintaining respectful social order even in exile.

After advising Guha, Rāma proceeds onward with Sītā and Lakṣmaṇa toward crossing the river.

Equanimity (avyagratā)—Rāma remains composed and purposeful despite the hardships of banishment.