Shloka 2

अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम्। श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम्।।2.22.1।।आसाद्य रामस्सौमित्रिं सुहृदं भ्रातरं प्रियम्।उवाचेदं स धैर्येण धारयन्सत्त्वमात्मवान्।।2.22.2।।

atha taṁ vyathayā dīnaṁ saviśeṣam amarṣitam |

śvasantam iva nāgendraṁ roṣavisphāritekṣaṇam || 2.22.1 ||

āsādya rāmaḥ saumitriṁ suhṛdaṁ bhrātaraṁ priyam |

uvāca idaṁ sa dhairyeṇa dhārayan sattvam ātmavān || 2.22.2 ||

پھر رام، اپنے آپ پر قابو رکھنے والے اور ثابت قدم، سَومِتری (لکشمن) کے پاس آئے—جو اُن کے عزیز بھائی اور مخلص دوست تھے—جو رنج و الم سے نڈھال اور غصّے سے بھڑکے ہوئے، پھنکارنے والے ناگ راج کی مانند تھے، اور غضب سے آنکھیں پھیلائے ہوئے تھے۔ تب رام نے دھیرج کے ساتھ، دل کی مضبوطی سنبھالے، اُن سے یہ کلام فرمایا۔

निगृह्यhaving restrained
निगृह्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनि + ग्रह् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund): 'having restrained'
रोषम्anger
रोषम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'निगृह्य' इत्यस्य कर्म
शोकम्sorrow
शोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'निगृह्य' इत्यस्य कर्म
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
धैर्यम्fortitude
धैर्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधैर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'आश्रित्य' इत्यस्य कर्म
आश्रित्यhaving resorted to
आश्रित्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ + श्रि (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive): 'having resorted to'
केवलम्only
केवलम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः; क्रियाविशेषण (adverb): 'only/solely'
अवमानम्insult
अवमानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअवमान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'निरस्य' इत्यस्य कर्म
निरस्यhaving discarded
निरस्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनिर् + अस् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive): 'having cast off/discarded'
इमम्this
इमम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying 'avamānam')
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootग्रह् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive): 'having taken/secured'
हर्षम्joy
हर्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'गृहीत्वा' इत्यस्य कर्म
उत्तमम्excellent/great
उत्तमम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying 'harṣam')
उपक्लृप्तम्arranged/prepared
उपक्लृप्तम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउप + कृप्/कॢप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र 'यत्किञ्चित्' इत्यस्य विशेषण
हिindeed/for
हि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (particle: 'indeed/for')
यत्-किञ्चित्whatever (anything)
यत्-किञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम) + किञ्चित् (अव्यय/सर्वनाम)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अनिश्चित-परिमाणवाचक (indefinite: 'whatever/anything')
अभिषेक-अर्थम्for consecration
अभिषेक-अर्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootअभिषेक (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (अर्थे = 'for the purpose of'); क्रियाविशेषण (purpose adverbial)
अद्यtoday
अद्य:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb of time)
मेmy
मे:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन; एन्क्लिटिक रूप
सर्वम्all (of it)
सर्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'विसर्जय' इत्यस्य कर्म
विसर्जयdiscard/abandon
विसर्जय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + सृज् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
क्षिप्रम्quickly
क्षिप्रम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्षिप्र (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः; क्रियाविशेषण (adverb)
कुरुdo/perform
कुरु:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कार्यम्the task
कार्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक; कृ-धातोः ण्यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; 'कुरु' इत्यस्य कर्म
निरत्ययम्without mishap/safe
निरत्ययम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनिर् + अत्यय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying 'kāryam')

The selfpossessed Rama held his composure and approached his beloved, intimate brother Lakshmana who was (looking) miserable with his mental agony. To him, who was hissing like a king cobra, he said:

R
Rama
L
Lakshmana (Saumitri)

FAQs

Dharma here is emotional discipline in crisis: Rama models steadiness (dhairya, sattva) even when injustice provokes anger in others.

Immediately after the coronation plan is overturned, Lakshmana is enraged; Rama approaches him to calm and guide him.

Rama’s self-possession and leadership through calm counsel, contrasted with Lakshmana’s fierce protective anger.