Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

Puruṣottama-kṣetra Māhātmya: Śveta-Mādhava & Matsya-Mādhava; Mārkaṇḍeya-tīrtha Mārjana and Bath Liturgy

चतुर्दश्यां विशेषेण सर्वपापप्रणाशनम् । तद्वत्स्नानं समुद्रस्य सर्वकालं प्रशस्यते ॥ २२ ॥

caturdaśyāṃ viśeṣeṇa sarvapāpapraṇāśanam | tadvatsnānaṃ samudrasya sarvakālaṃ praśasyate || 22 ||

چودھویں تِتھی (چتُردشی) کو خاص طور پر کیا گیا غسل تمام گناہوں کا ناس کرتا ہے؛ اسی طرح سمندر میں غسل بھی ہر وقت قابلِ ستائش ہے॥۲۲॥

चतुर्दश्याम्on the fourteenth lunar day
चतुर्दश्याम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootचतुर्दशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचन used adverbially; क्रियाविशेषण (in particular)
सर्व-पाप-प्रणाशनम्destroyer of all sins
सर्व-पाप-प्रणाशनम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व+पाप+प्रणाशन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्मधारय/षष्ठीभाव: सर्वेषां पापानां प्रणाशनम्); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (स्नानम्)
तत्-वत्likewise
तत्-वत्:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootतद्+वत् (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; तुलनार्थक (like that/similarly)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
समुद्रस्यof the ocean
समुद्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सर्वकालम्at all times
सर्वकालम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वकाल (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; कालवाचक अव्यय (at all times)
प्रशस्यतेis praised
प्रशस्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+शंस् (धातु)
Formलट्, आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोग

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

N
Narada
S
Sanatkumara
S
Samudra (Ocean)

FAQs

It elevates specific sacred timings (Caturdaśī) and sacred places (the ocean) as powerful means for pāpa-kṣaya (removal of demerit) through tirtha-snāna.

By recommending purificatory acts like holy bathing, it supports bhakti indirectly—purity and merit gained through tirtha-snāna are presented as conducive to sustained worship and dharmic living.

It relies on calendrical discipline (tithi-based observance—Caturdaśī), aligning practice with traditional time-reckoning used in ritual planning (jyotiṣa/pañcāṅga usage).