Adhyaya 46 — Cosmic Dissolution, the Emergence of Brahma, and the Measures of Time (Yugas, Manvantaras, and Brahma’s Day)
इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे ब्रह्मोत्पतिर् नाम पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः ।
श्रीमन्महर्षिवेदव्यासप्रणीतं श्रीमार्कण्डेयपुराणम् । (द्वितीयो भागः)
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः ।
क्रौष्टुकिरुवाच भगवन्स्त्वण्डसम्भूतिर्यथावत् कथिता मम ।
ब्रह्माण्डे ब्रह्मणो जन्म तथा चोक्तं महात्मनः ॥
iti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe brahmotpatir nāma pañcacatvāriṃśo 'dhyāyaḥ | śrīmanmaharṣivedavyāsapraṇītaṃ śrīmārkaṇḍeyapurāṇam | (dvitīyo bhāgaḥ) ṣaṭcatvāriṃśo 'dhyāyaḥ | krauṣṭukir uvāca bhagavaṃs tv aṇḍasambhūtir yathāvat kathitā mama | brahmāṇḍe brahmaṇo janma tathā coktaṃ mahātmanaḥ
یوں شری مارکنڈےیہ پران میں ‘برہما کی پیدائش’ نامی پینتالیسواں باب (دوسرا حصہ) ختم ہوا۔ چھیالیسواں باب۔ کرَوشٹُکی نے کہا— اے بھگون، کائناتی انڈے (برہمانڈ) کی پیدائش مجھے ٹھیک طرح سمجھا دی گئی؛ اور اے عظیم النفس، برہمانڈ کے اندر برہما کی پیدائش بھی۔
{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }
The Purāṇic method is dialogic: careful listening (śravaṇa) culminates in precise restatement and further inquiry—modeling disciplined learning.
This is a transition marker after Sarga (creation) exposition; it introduces continued cosmological narration rather than manvantara/vaṃśa material.
Colophons and frame-questions signal ‘adhikāra’ (readiness): the listener has assimilated one layer and is prepared to proceed deeper into causal explanations.