Previous Verse

Shloka 115

Adhyaya 23Ashvatara’s Vow for Madalasa and the Bestowal of Musical Science by Sarasvati

समेत्य तैरात्मजभूपनन्दनैर्महोरगाणामधिपः स सत्यवाक् ।

मुदान्वितोऽन्नानि मधूनि चात्मवान् यथोपयोगं बुभुजे स भोगभुक् ॥

sametya tairātmajabhūpanandanair mahoragāṇāmadhipaḥ sa satyavāk / mudānvito 'nnāni madhūni cātmavān yathopayogaṃ bubhuje sa bhogabhuk

بادشاہ کے اُن بیٹوں سے ملاقات کرکے، سچ بولنے والے عظیم اژدہوں کے سردار نے خوشی اور ضبطِ نفس کے ساتھ، مناسب طریقے سے کھانے اور شہد کے مشروب نوش کیے—وہ لذّتوں کا بھوگتا تھا۔

समेत्यhaving met/assembled
समेत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-इ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), धातुः—सम् + इ (to come together/meet)
तैःwith them
तैः:
Sahakāraka (सह/साकं)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
आत्मज-भूप-नन्दनैःwith the king’s sons
आत्मज-भूप-नन्दनैः:
Sahakāraka (सह/साकं)
TypeNoun
Rootआत्मज (प्रातिपदिक) + भूप (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—भूपस्य नन्दनाः (षष्ठी-तत्पुरुष) तथा आत्मजाः (विशेषण-पूर्वपद)
महा-उरगाणाम्of the great serpents
महा-उरगाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः—महान्तः उरगाः
अधिपःthe lord/ruler
अधिपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
he
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
सत्य-वाक्truthful in speech
सत्य-वाक्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य (प्रातिपदिक) + वाच्/वाक् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—सत्या वाक् यस्य (truth-speaking)
मुदा-अन्वितःendowed with joy
मुदा-अन्वितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुदा (प्रातिपदिक) + अन्वित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—मुदया अन्वितः (तृतीया-तत्पुरुष)
अन्नानिfoods
अन्नानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
मधूनिhoneys/sweet drinks
मधूनि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमधु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
आत्मवान्self-possessed
आत्मवान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआत्मवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; गुणवाचक (self-possessed)
यथा-उपयोगम्as appropriate/in proper measure
यथा-उपयोगम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + उपयोग (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोगः (adverbial)
बुभुजेenjoyed/ate
बुभुजे:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
he
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
भोग-भुक्enjoyer of pleasures
भोग-भुक्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभोग (प्रातिपदिक) + भुज् (धातु; भुक्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः—भोगं भुङ्क्ते इति (enjoyer)
Narrator voice

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Hospitality across realms (human–nāga)Moderation (yathopayogam)Truthfulness as royal virtue

FAQs

Even indulgence is framed by appropriateness and self-mastery; the nāga-king is praised not merely for power but for truthfulness and measured enjoyment.

Ākhyāna supporting dharma: exemplary virtues (satya, saṃyama) embedded in story rather than cosmological enumeration.

The nāga realm often symbolizes subterranean/instinctive forces; ‘self-possessed’ enjoyment suggests integrating instinct with discernment—pleasure governed by buddhi.