Next Verse

Shloka 1

Measure of the Three Worlds, Planetary Spheres, and Sūrya as the Root of Trailokya

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे अष्टात्रिंशो ऽध्यायः सूत उवाच अतः परं प्रवक्ष्यामि संक्षेपेण द्विजोत्तमाः / त्रैलोक्यस्यास्य मानं वो न शक्यं विस्तरेण तु

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge aṣṭātriṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca ataḥ paraṃ pravakṣyāmi saṃkṣepeṇa dvijottamāḥ / trailokyasyāsya mānaṃ vo na śakyaṃ vistareṇa tu

یوں شری کورم پران کی چھ ہزار شلوکوں والی سنہتا کے پوروَ بھاگ میں اڑتیسواں ادھیائے۔ سوت نے کہا—اے بہترین دْوِجوں! اب میں تمہیں ان تینوں لوکوں کا پیمانہ اختصار سے بتاؤں گا؛ تفصیل سے بیان کرنا ممکن نہیں۔

इतिthus
इति:
Vacana-suchaka (वचनसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्ययम्; इत्यादि-समाप्त्यर्थक-निपात (quotative/closure particle)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी (7th/सप्तमी) एकवचनम्; locative: ‘in the Śrī Kūrma Purāṇa’
षट्-साहस्त्र्याम्in the six-thousand (verses)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी (7th) एकवचनम्; locative; qualifies संहितायाम्
संहितायाम्in the compendium
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी (7th) एकवचनम्
पूर्व-विभागेin the former section
पूर्व-विभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th) एकवचनम्; locative
अष्टा-त्रिंशःthirty-eighth
अष्टा-त्रिंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टा (संख्या) + त्रिंशत् (संख्या)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; ordinal ‘thirty-eighth’; qualifies अध्यायः
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person) एकवचनम्
अतःthereafter; therefore
अतः:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्ययम्; हेत्वर्थक/अनन्तरार्थक (therefore/thereafter)
परम्further
परम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोगे अव्ययवत्; क्रियाविशेषणम् (adverb: further/next)
प्रवक्ष्यामिI shall explain
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formलृट् (Simple Future/लृट्), परस्मैपदम्, उत्तमपुरुषः (1st person) एकवचनम्
संक्षेपेणbriefly
संक्षेपेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसंक्षेप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd) एकवचनम्; instrumental used adverbially
द्विज-उत्तमाःO best of the twice-born
द्विज-उत्तमाः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन (8th/सम्बोधन) बहुवचनम्; vocative address
त्रैलोक्यस्यof the three worlds
त्रैलोक्यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootत्रैलोक्य (प्रातिपदिक: त्रि + लोक)
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम्; genitive
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th) एकवचनम्; genitive pronoun
मानम्measure; extent
मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd) एकवचनम्; here object of ‘(to state)’ implied
वःfor you
वः:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी (4th) बहुवचनस्य एन्क्लिटिक-रूपम्; dative ‘for you’
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपात (negation particle)
शक्यम्possible
शक्यम्:
Pradhana-visheshana (प्रधानविशेषण)
TypeAdjective
Rootशक्य (कृदन्त; √शक् (धातु) + यत्)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; potential/fit/possible; predicative
विस्तरेणin detail
विस्तरेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविस्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd) एकवचनम्; instrumental used adverbially
तुbut
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/अवधारणार्थक-निपात (but/however)

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

S
Sūta
D
Dvijottamāḥ (Brahmin sages)
T
Trailokya (Three Worlds)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it serves as a narrative transition where Sūta introduces a cosmological teaching (trailokya-māna), preparing the listener for a structured description of the world-system within a dharmic-Purāṇic framework.

No specific yoga practice is taught in this verse. Its relevance for yoga-oriented reading is methodological: it emphasizes saṃkṣepa (concise instruction), a common Purāṇic teaching style that later supports systematic exposition of dharma, devotion, and (elsewhere in the text) Pāśupata-oriented disciplines.

This verse does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; it frames a cosmological section. In the Kurma Purāṇa’s broader Shaiva–Vaishnava synthesis, such cosmography typically functions as shared sacred knowledge underpinning later teachings where sectarian identity is harmonized through a single dharmic worldview.