Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Prayāga-māhātmya and Ṛṇa-pramocana-tīrtha — Māgha-snāna, Austerities, and Release from Debts

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे पञ्चत्रिंशो ऽध्यायः मार्कण्डेय उवाच षष्टिस्तीर्थसहस्त्राणि षष्टिस्तीर्थशतानि च / माघमासे गमिष्यन्ति गङ्गायमुनसंगमम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge pañcatriṃśo 'dhyāyaḥ mārkaṇḍeya uvāca ṣaṣṭistīrthasahastrāṇi ṣaṣṭistīrthaśatāni ca / māghamāse gamiṣyanti gaṅgāyamunasaṃgamam

یوں شری کورم پران کی شٹ ساہستری سنہتا کے پوروَ بھاگ میں پینتیسواں ادھیائے سمাপ্ত۔ مارکنڈےیہ نے کہا—ساٹھ ہزار تیرتھ اور ساٹھ سو تیرتھ استھان ماہِ ماغھ میں گنگا-یَمُنا کے سنگم کی طرف جاتے ہیں۔

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउपसंहार/उद्धरणार्थक-अव्यय (quotative/closing particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootश्री+कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (śrī-kūrma-purāṇa = the venerable Kūrma Purāṇa)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand section)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट्+साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; द्विगु-समास (six-thousand [verses/units])
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपूर्वविभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; कर्मधारय/तत्पुरुष-भाव (पूर्वः विभागः)
पञ्चत्रिंशःthirty-fifth
पञ्चत्रिंशः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootपञ्चत्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; संख्याविशेषण; द्विगु (thirty-five)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता/Speaker-subject)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
षष्टिःsixty
षष्टिः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootषष्टि (संख्याप्रातिपदिक)
Form(अव्ययवत्) संख्याशब्दः; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण (sixty)
तीर्थसहस्त्राणिthousands of tīrthas
तीर्थसहस्त्राणि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतीर्थ+सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थाणां सहस्राणि)
षष्टिःsixty
षष्टिः:
Visheshana (विशेषण/qualifier)
TypeAdjective
Rootषष्टि (संख्याप्रातिपदिक)
Formसंख्याशब्दः; प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण
तीर्थशतानिhundreds of tīrthas
तीर्थशतानि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतीर्थ+शत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थाणां शतानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
माघमासेin the month of Māgha
माघमासे:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootमाघमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण; कर्मधारय (माघः मासः)
गमिष्यन्तिwill go
गमिष्यन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद
गङ्गायमुनसंगमम्the confluence of the Ganga and Yamuna
गङ्गायमुनसंगमम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगङ्गा+यमुना+संगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; कर्म; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (गङ्गायमुनयोः संगमः)

Markandeya

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Markandeya
G
Ganga
Y
Yamuna
G
Ganga-Yamuna Sangama
M
Magha (month)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes tīrtha-mahātmyā—how sacred space and sacred time (Māgha at the Saṅgama) support purification and dhārmic orientation that prepare the mind for Self-knowledge.

The implied practice is tīrtha-sevā such as Māgha observances (especially snāna at a saṅgama), which function as preparatory disciplines (śuddhi and saṃskāra) complementary to later yogic and devotional teachings in the Kūrma Purāṇa tradition.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, the Kūrma Purāṇa’s synthesis often frames tīrthas and saṅgamas as universally sanctifying—shared sacred geography that supports both Śaiva and Vaiṣṇava modes of worship.