Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 6

Bharata Mahārāja’s Ideal Kingship and His Transition from Yajña to Exclusive Bhakti at Pulahāśrama

सम्प्रचरत्सु नानायागेषु विरचिताङ्गक्रियेष्वपूर्वं यत्तत्क्रियाफलं धर्माख्यं परे ब्रह्मणि यज्ञपुरुषे सर्वदेवतालिङ्गानां मन्त्राणामर्थनियामकतया साक्षात्कर्तरि परदेवतायां भगवति वासुदेव एव भावयमान आत्मनैपुण्यमृदितकषायो हवि:ष्वध्वर्युभिर्गृह्यमाणेषु स यजमानो यज्ञभाजो देवांस्तान् पुरुषावयवेष्वभ्यध्यायत् ॥ ६ ॥

sampracaratsu nānā-yāgeṣu viracitāṅga-kriyeṣv apūrvaṁ yat tat kriyā-phalaṁ dharmākhyaṁ pare brahmaṇi yajña-puruṣe sarva-devatā-liṅgānāṁ mantrāṇām artha-niyāma-katayā sākṣāt-kartari para-devatāyāṁ bhagavati vāsudeva eva bhāvayamāna ātma-naipuṇya-mṛdita-kaṣāyo haviḥṣv adhvaryubhir gṛhyamāṇeṣu sa yajamāno yajña-bhājo devāṁs tān puruṣāvayaveṣv abhyadhyāyat.

مختلف یَجْنوں کی ابتدائی و ضمنی رسومات ادا کرنے کے بعد مہاراج بھرت نے اُن اعمال کا ‘دھرم’ کہلانے والا پھل پرَبْرہمن، یَجْنَپُرُش، اور ویدک منتروں کے معانی کو منضبط کرنے والے ساکشات پرَدیوَتا بھگوان واسودیو کے حضور ہی نذر کیا۔ اس بھاو سے وہ آسکتی، کام اور لالچ جیسی آلودگیوں سے پاک ہو گئے۔ جب اَدھوریو پجاری ہوی کو آگ میں ڈالنے کو لیتے، تو یجمان بھرت یہ سمجھتے کہ دیوتاؤں کے نام کی آہوتی دراصل بھگوان واسودیو کے مختلف اعضاء کو ہی ہے؛ کیونکہ دیوتا اُس کے بدن کے اعضا ہیں—جیسے اندر اُس کا بازو اور سورج اُس کی آنکھ ہے۔

सम्प्रचरत्सुwhile (they) were being performed/going on
सम्प्रचरत्सु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसम् + प्र + चर् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्, पुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे; ‘सम्प्रचरत्सु (यागेषु)’—सप्तमी-सम्बन्ध (locative absolute nuance)
नानायागेषुin various sacrifices
नानायागेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनाना-याग (प्रातिपदिक; नाना + याग)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारयः (नानाविधाः यागाः)
विरचिताङ्गक्रियेषुin rites with arranged subsidiary acts
विरचिताङ्गक्रियेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविरचित-अङ्ग-क्रिया (प्रातिपदिक; वि+रच् क्त + अङ्ग + क्रिया)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (विरचितानि अङ्गानि यस्याः क्रियाः/अङ्गक्रियाः)
अपूर्वम्unprecedented/unique
अपूर्वम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअपূर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया/प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (क्रियाफलम्)
यत्which
यत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्ध-प्रत्यय (relative)
तत्that
तत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तद्-प्रत्यय (correlative)
क्रियाफलम्the result of action/ritual
क्रियाफलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootक्रिया-फल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (क्रियायाः फलम्)
धर्माख्यम्called ‘dharma’
धर्माख्यम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootधर्माख्य (प्रातिपदिक; धर्म + आख्य)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (क्रियाफलम्); तत्पुरुषः (धर्म इति आख्यं)
परेin the supreme
परे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (ब्रह्मणि)
ब्रह्मणिin Brahman
ब्रह्मणि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
यज्ञपुरुषेin the Sacrificial Person
यज्ञपुरुषे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयज्ञपुरुष (प्रातिपदिक; यज्ञ + पुरुष)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (यज्ञस्य पुरुषः)
सर्वदेवतालिङ्गानाम्of the symbols/forms of all deities
सर्वदेवतालिङ्गानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व-देवता-लिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (सर्वदेवताः लिङ्गानि येषाम्/सर्वदेवताया लिङ्गानि)
मन्त्राणाम्of mantras
मन्त्राणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
अर्थनियामकतयाas the regulator of (their) meaning
अर्थनियामकतया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअर्थ-नियामकता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; हेतौ/करणे; तत्पुरुषः (अर्थस्य नियामकता)
साक्षात्कर्तरिin the direct doer/agent
साक्षात्कर्तरि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसाक्षात्-कर्तृ (प्रातिपदिक; साक्षात् + कर्तृ)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (साक्षात् कर्ता)
परदेवतायाम्in the supreme deity
परदेवतायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर-देवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (परा देवता)
भगवतिin the Lord
भगवति:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
वासुदेवःVāsudeva
वासुदेवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवासुदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
एवalone/indeed
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपातः (emphatic particle)
भावयमानःmeditating upon/causing to be (in mind)
भावयमानः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootभू (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त धातु (भावयति) से शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्, पुंलिङ्गे; विशेषणम् (सः/यजमानः)
आत्मनैपुण्यमृदितकषायःwhose impurities were softened by inner skill
आत्मनैपुण्यमृदितकषायः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootआत्म-नैपुण्य-मृदित-कषाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (सः/यजमानः); तत्पुरुष-समास-श्रृङ्खला (आत्मनैपुण्येन मृदिताः कषायाः यस्य)
हविःषुin the oblations
हविःषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहविस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्
अध्वर्युभिःby the adhvaryu priests
अध्वर्युभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअध्वर्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
गृह्यमाणेषुwhen (they) were being taken/received
गृह्यमाणेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootग्रह् (धातु)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमान-कर्तरि/कर्मणि कृदन्त (Passive sense: being taken), सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्, नपुंसकलिङ्गे; ‘हविःषु ... गृह्यमाणेषु’—सप्तमी-सम्बन्ध
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यजमानःthe sacrificer
यजमानः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयजमान (प्रातिपदिक/कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘sacrificer’ (agent noun)
यज्ञभाजःpartakers of the sacrifice
यज्ञभाजः:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootयज्ञभाज् (प्रातिपदिक; यज्ञ + भाज्)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (देवान्); तत्पुरुषः (यज्ञस्य भाजः—भागिनः)
देवान्the gods
देवान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
तान्those
तान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (देवान्)
पुरुषावयवेषुin the limbs of the (cosmic) Person
पुरुषावयवेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुरुष-अवयव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (पुरुषस्य अवयवाः)
अभ्यध्यायत्contemplated/meditated upon
अभ्यध्यायत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + ध्यै (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; धातुः—ध्यै (चिन्तायाम्)

The Supreme Personality of Godhead says that as long as one does not develop the pure devotional service of śravaṇaṁ kīrtanam, hearing and chanting, one must carry out his prescribed duties. Since Bharata Mahārāja was a great devotee, one may ask why he performed so many sacrifices that are actually meant for karmīs. The fact is that he was simply following the orders of Vāsudeva. As Kṛṣṇa says in Bhagavad-gītā, sarva dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja: “Abandon all varieties of religion and just surrender unto Me.” ( Bg. 18.66 ) Whatever we do, we should constantly remember Vāsudeva. People are generally addicted to offering obeisances to various demigods, but Bharata Mahārāja simply wanted to please Lord Vāsudeva. As stated in Bhagavad-gītā: bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśvaram ( Bg. 5.29 ). A yajña may be carried out to satisfy a particular demigod, but when the yajña is offered to the yajña-puruṣa, Nārāyaṇa, the demigods are satisfied. The purpose of performing different yajñas is to satisfy the Supreme Lord. One may perform them in the name of different demigods or directly. If we directly offer oblations to the Supreme Personality of Godhead, the demigods are automatically satisfied. If we water the root of a tree, the branches, twigs, fruits and flowers are automatically satisfied. When one offers sacrifices to different demigods, one should remember that the demigods are simply parts of the body of the Supreme. If we worship the hand of a person, we intend to satisfy the person himself. If we massage a person’s legs, we do not really serve the legs but the person who possesses the legs. All the demigods are different parts of the Lord, and if we offer service to them, we actually serve the Lord Himself. Demigod worship is mentioned in Brahma-saṁhitā, but actually the ślokas advocate worship of the Supreme Personality of Godhead, Govinda. For instance, worship of the goddess Durgā is mentioned this way in Brahma-saṁhitā (5.44) :

Ṛṣabhadeva
V
Vāsudeva
Y
Yajña-Puruṣa
A
Adhvaryu priests
D
Devatās (demigods)

FAQs

This verse teaches that the real fruit of all sacrificial rituals (dharma) culminates in the Supreme Lord, the Yajña-Puruṣa—Bhagavān Vāsudeva—who directly receives and fulfills the offerings and the meanings of the mantras.

Because he understood that all devatā-forms and mantra-meanings are regulated by the Supreme Lord; therefore, honoring Vāsudeva includes and completes the worship of all subordinate deities.

Whatever spiritual practice one performs—ritual, prayer, service, or discipline—one can consciously offer its purpose and results to the Supreme Lord, cultivating single-pointed devotion rather than scattered motivations.