Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 13

Ṛṣabhadeva’s Indifference to Siddhis, Vigilance Toward the Mind, and the Kali-yuga Rise of Anti-Vedic धर्म

तस्यानुगुणान् श्लोकान् गायन्ति— अहो भुव: सप्तसमुद्रवत्या द्वीपेषु वर्षेष्वधिपुण्यमेतत् । गायन्ति यत्रत्यजना मुरारे: कर्माणि भद्राण्यवतारवन्ति ॥ १३ ॥

tasyānuguṇān ślokān gāyanti — aho bhuvaḥ sapta-samudravatyā dvīpeṣu varṣeṣv adhipuṇyam etat gāyanti yatratya-janā murāreḥ karmāṇi bhadrāṇy avatāravanti

علما اُن کے مطابق اشلوک گاتے ہیں— “واہ! سات سمندروں والی اس زمین کے جزیروں اور خطّوں میں بھارت ورش سب سے زیادہ پُنیہ ہے۔ یہاں کے لوگ مُراری کے اوتاروں کے مبارک اعمال کا گیت گاتے ہیں۔”

तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम्; सर्वनाम
अनुगुणान्appropriate/suitable
अनुगुणान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअनुगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘श्लोकान्’)
श्लोकान्verses
श्लोकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्
गायन्तिthey sing
गायन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd) बहुवचनम्
अहोoh!
अहो:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयार्थक-निपात (exclamation)
भुवःof the earth/world
भुवः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootभुवस्/भू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम् (Vedic/epic form for ‘भुवः’ = ‘भुवः/भुवनस्य’); सम्बन्ध
सप्त-समुद्र-वत्याwith (its) seven oceans
सप्त-समुद्र-वत्या:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसप्त + समुद्र + वत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया (3rd) एकवचनम्; द्विगु-समासः (सप्त समुद्राः यस्याः सा) ‘having seven oceans’
द्वीपेषुin the islands/continents
द्वीपेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th) बहुवचनम्
वर्षेषुin the regions (varṣas)
वर्षेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी (7th) बहुवचनम्
अधि-पुण्यम्supremely meritorious
अधि-पुण्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधि (उपसर्ग/अव्यय) + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd) एकवचनम्; अव्ययीभाव-समासः (अधि + पुण्य) = ‘exceedingly meritorious’
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; सर्वनाम
गायन्तिthey sing
गायन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd) बहुवचनम्
यत्रत्य-जनाःthe people there
यत्रत्य-जनाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयत्रत्य + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्; कर्मधारयः (यत्रत्याः जनाः = ‘people of that place’)
मुरारेःof Murāri (Krishna)
मुरारेः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootमुरारि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम्
कर्माणिdeeds
कर्माणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्
भद्राणिauspicious
भद्राणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘कर्माणि’)
अवतारवन्तिhaving (many) incarnations / incarnational
अवतारवन्ति:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअवतारवत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘कर्माणि’); ‘-वत्’ = possessing

Śrī Caitanya Mahāprabhu said:

Ṛṣabhadeva
M
Murāri (Śrī Hari/Kṛṣṇa)

FAQs

This verse says the earth is especially meritorious because people can sing and hear the auspicious avatāra-deeds of Murāri (the Lord), which sanctifies the world.

While describing Ṛṣabhadeva’s exalted nature, Śukadeva highlights the broader Bhāgavata principle: true piety culminates in glorifying the Supreme Lord’s avatāra-līlās, of which Ṛṣabhadeva is an incarnation.

Regularly sing or listen to the Lord’s names and avatāra-pastimes; this bhakti practice purifies the mind and turns daily life into a spiritually auspicious environment.