Previous Verse

Shloka 35

Ṛṣabhadeva Instructs His Sons: Tapasya, Mahātmā-Sevā, and Cutting the Heart-Knot

इति नानायोगचर्याचरणो भगवान् कैवल्यपतिऋर्षभोऽविरतपरममहानन्दानुभव आत्मनि सर्वेषां भूतानामात्मभूते भगवति वासुदेव आत्मनोऽव्यवधानानन्तरोदरभावेन सिद्धसमस्तार्थपरिपूर्णो योगैश्वर्याणि वैहायसमनोजवान्तर्धानपरकायप्रवेशदूरग्रहणादीनि यद‍ृच्छयोपगतानि नाञ्जसा नृप हृदयेनाभ्यनन्दत् ॥ ३५ ॥

iti nānā-yoga-caryācaraṇo bhagavān kaivalya-patir ṛṣabho ’virata-parama-mahānandānubhava ātmani sarveṣāṁ bhūtānām ātma-bhūte bhagavati vāsudeva ātmano ’vyavadhānānanta-rodara-bhāvena siddha-samastārtha-paripūrṇo yogaiśvaryāṇi vaihāyasa-mano-javāntardhāna-parakāya-praveśa-dūra-grahaṇādīni yadṛcchayopagatāni nāñjasā nṛpa hṛdayenābhyanandat.

اے راجا پریکشت! یوگیوں کو یوگ کا راستہ دکھانے کے لیے بھگوان رِشبھ دیو نے طرح طرح کی یوگ-چریاؤں کا آچرن کر کے عجیب لیلائیں کیں۔ وہ کیولیہ کے مالک تھے اور مسلسل پرمانند کے تجربے میں ڈوبے رہتے۔ سب بھوتوں کے آتما بھگوان واسودیو میں وہ بے وقفہ پریم-بھاو سے یکجان تھے، اس لیے وہ ہر کمال سے بھرپور تھے۔ آکاش میں من کی رفتار سے گमन، ظاہر و غائب ہونا، پرکایا-پرویش، دوربین دید وغیرہ یوگیشوریائیں خود بخود اُن کے پاس آئیں، مگر انہوں نے انہیں دل سے پسند کر کے استعمال نہ کیا۔

इतिthus
इति:
Prakāra/Quote (इति-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-निपात (quotative/concluding)
नानाvarious
नाना:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाना (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण (various)
योगyoga
योग:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
चर्याpractice, conduct
चर्या:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचर्या (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
आचरणःpracticing (various yogic disciplines)
आचरणः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ + चर् (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त-निष्पन्न विशेषण; ‘आचरण’ (one who practices); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; तत्पुरुषः (नाना-योग-चर्या-आचरणः)
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्
कैवल्यliberation, absolute aloneness
कैवल्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकैवल्य (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
पतिःlord (of liberation)
पतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; तत्पुरुषः (कैवल्यस्य पतिः)
ऋषभःRishabha
ऋषभः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; विशेष्य (name)
अविरतuninterrupted
अविरत:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअविरत (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण (uninterrupted)
परमsupreme
परम:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण
महानन्दgreat bliss
महानन्द:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहानन्द (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; कर्मधारयः (महान् आनन्दः)
अनुभवःexperience (of bliss)
अनुभवः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeNoun
Rootअनुभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; तत्पुरुषः (महानन्दस्य अनुभवः)
आत्मनिin the Self
आत्मनि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी-एकवचनम् (loc. sg.)
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक-षष्ठी-बहुवचनम्; विशेषण
भूतानाम्of beings
भूतानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी-बहुवचनम्
आत्मself
आत्म:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
भूतेas the Self (present as)
भूते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी-एकवचनम्; तत्पुरुषः/कर्मधारयार्थः (आत्म-भूते = having become the Self; locative)
भगवतिin the Lord
भगवति:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी-एकवचनम् (loc. sg.)
वासुदेवO Vāsudeva
वासुदेव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवासुदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-एकवचनम् (vocative sg.)
आत्मनःof the Self
आत्मनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-एकवचनम् (gen. sg.)
अव्यवधानnon-obstruction, uninterruptedness
अव्यवधान:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअव्यवधान (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; भाववाचक
अनन्तendless
अनन्त:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनन्त (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण (endless)
रोदरinner core/within (obscure term)
रोदर:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरोदर (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; (पाठभेद/दुर्लभ-शब्दः; अर्थे—‘अन्तर/उदर’ इत्यादि)
भावेनby the state of uninterrupted inner infinitude
भावेन:
Karaṇa/Hetu (करण/हेतु)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-एकवचनम्; तत्पुरुष-समासः (अव्यवधान-अनन्त-रोदर-भावेन) करण/हेतु
सिद्धaccomplished, perfected
सिद्ध:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण
समस्तall, entire
समस्त:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसमस्त (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण
अर्थaim, object, purpose
अर्थ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
परिपूर्णःfully complete (in all aims)
परिपूर्णः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरि + पूर्ण (प्रातिपदिक/कृदन्ताधारित)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम्; तत्पुरुषः (सिद्ध-समस्त-अर्थ-परिपूर्णः) विशेषण
योगyoga
योग:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
ऐश्वर्याणिyogic powers
ऐश्वर्याणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-बहुवचनम्; तत्पुरुषः (योग-ऐश्वर्याणि)
वैहायसaerial
वैहायस:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवैहायस (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण (aerial)
मनोजवmind-swift
मनोजव:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + जव (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; तत्पुरुषः (मनसः जवः = speed of mind)
अन्तर्धानdisappearance, invisibility
अन्तर्धान:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअन्तर्धान (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
परकायanother’s body
परकाय:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक) + काय (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; तत्पुरुषः (परस्य कायः)
प्रवेशentry
प्रवेश:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रवेश (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
दूरfar
दूर:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग; विशेषण
ग्रहणtaking, grasping
ग्रहण:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootग्रहण (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग
आदीनिand the like
आदीनि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-बहुवचनम्; ‘आदि’ = and others (etc.)
यदृच्छयाby chance
यदृच्छया:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootयदृच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-एकवचनम्; हेतौ (by chance)
उपगतानिobtained, come upon
उपगतानि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप + गम् (धातु)
Formभूतकृदन्त; क्त-प्रत्यय (PPP) नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-बहुवचनम्; ‘obtained/come to’ (agreeing with योगैश्वर्याणि)
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
अञ्जसाreadily, at all
अञ्जसा:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootअञ्जसा (अव्यय)
Formअव्यय; सहज/सरलार्थक (straightforwardly, readily)
नृपO king
नृप:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-एकवचनम् (vocative)
हृदयेनwith (his) heart
हृदयेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootहृदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-एकवचनम्; करण (with the heart)
अभ्यनन्दत्he welcomed, rejoiced in
अभ्यनन्दत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + नन्द् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect, past); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुष-एकवचनम्

In the Caitanya-caritāmṛta ( Madhya 19.149) it is said:

Ṛṣabhadeva
V
Vāsudeva
M
Mahārāja Parīkṣit

FAQs

This verse says that even when siddhis like flying, invisibility, entering another’s body, and distant perception arise naturally, a fully God-realized devotee like Ṛṣabhadeva does not value them, being already complete in devotion to Vāsudeva.

Śukadeva highlights that Ṛṣabhadeva’s fulfillment came from uninterrupted absorption in Vāsudeva, the Self of all beings; therefore, secondary attainments like siddhis could not attract his heart.

Prioritize inner devotion and steady God-remembrance over the pursuit of extraordinary experiences, recognition, or “spiritual achievements,” treating such by-products as distractions from the real goal—pure absorption in the Lord.